Autom na Sardíniu

Taliansko je krajina, kam stále radi chodíme na dovolenky. Tento rok sme si vybrali ostrov Sardínia – autom, ako už býva zvykom. Ale potom ešte nejdeme domov … čítaj ďalej.

Cesta Bratislava – Sardínia

Vyrazili sme skoro ráno, myslím 5:40 z domu, čakala nás dlhá cesta a časový plán bol jasný, cca 17:00 Pisa a potom byť 20:00 na check-in trajekt, ten odchádzal 22:00 a treba tam byť 2 hodiny vopred, ale stačí aj 45 minút, to už teraz vieme.

Šikmá veža v Pise

Zaparkovali sme úplne najbližšie, na známom parkovisku Pisa Tower Parking (poplatok 2€/hodina), asi 8 minút peši k samotnej veži. Tam už klasika, horúco, plno turistov a všetci sa fotili v rôznych pózach, najčastejšie ako tú vežu podopierajú. Užili sme si to, na záver sme si dali kávu a niečo zjedli v miestnom bufete.

Ikonická Naklonená veža v Pise patrí medzi najnavštevovanejšie pamiatky Talianska. Tradičná turistická fotografia s vežou „na dlani“ nesmie chýbať.

Livorno, trajekt na Sardíniu

Na terminál sme dorazili včas, check-in bol bez problémov, odparkovali nás medzi ostatné autá. Mali sme čas tak sme šli do terminálu, klimatizovaného, tam si oddýchli, dali kávu a čakali kým začne naloďovanie. Trajekt už bol pristavený a vtedy sme videli jeho reálnu veľkosť, je to fakt obor.

Trajekt Moby Legacy zabezpečuje pravidelné spojenie medzi talianskym prístavom Livorno a sardínskym prístavom Olbia. Cesta autom na ostrov patrí medzi najobľúbenejšie možnosti dopravy.

Po nalodení sme zamierili na recepciu a vybrali sme si kartu k vstupu do našej kajuty. Kajuta bola síce celkom malá ale to na pár hodín spánku úplne stačí. Vlastná kúpeľna so sprchou a záchodom, čisto, všetko pripravené ako malo byť.

Ako sme sa ubytovali, vyrazili sme na palubu na 11. poschodí a užívali sme sa výhľady počas vyplávania z prístavu a začiatok plavby. Sadli sme si do baru, dali nejaké drinky a dokonca začala diskotéka. Skôr pre deti a dôchodcov ale zabavili sme sa. Aspoň prešiel čas a mohli sme okolo polnoci ísť spať.

Ale to by sme museli nájsť kajutu a veru nebolo to sranda, informačné tabuľe na lodi sú tak trochu riedko a nájsť smerovku k našej kajute 10455 bolo náročné. Pochodili sme celé 10. poschodie a už sme boli zúfalí, zašli sme ale zrazu len tak za roh, s tým že „už to tu musí byť“ a tam bola smerovka. Konečne!

Ráno o piatej bol budíček! Megafón oznamoval že máme opustiť kajuty a vrátiť vstupné karty. Ťažko sa vstávalo, noc bola krátka, postele úzke, unavený po celodennej ceste ale pomohol ten spánok. Hlavne sme sa tešili na pevninu a cestu cez celú Sardíniu až na juh do nášho prechodného ubytovania.

Vylodenie a cesta do Quartu Sant’Elena, kde bývame

Všetko prebehlo hladko, vylodili sme sa a zamierili na juh. Cestné spojenie je veľmi dobré. Takmer celú cestu dvoprúdová ako keby diaľnica, maximálna rýchlosť 110km/h ale to vôbec nevadilo lebo sme nasávali Sardíniu, vnútrozemie, vzduch a atmosféru. Veru je vnútrozemie celkom pusté, len sem tam dedinka. Ale cesta ubiehala rýchlo a po necelých 3 hodinách sme boli pred ubytovaním v mestečku Quartu Sant’Elena, ktoré je hneď vedľa Cagliari.

Domáci nás už čakal a ubytovanie zas prebehlo podľa plánu. Až na to že bolo teplo, 40°C. Izba bola moderná, kúpeľňa s WC a sprchou ako nová. Dokonca nám domáci pripravili izbu skôr ako sme mali pôvodne dohodnuté. My sme boli radi, že sa máme kde zložiť.

Sardínia

Lokalita kde bývame a okolie, plameniaky

Prvý prieskum okolia, našli sme dobrú reštiku kde sme sa najdeli. Bola to ROJAS bar&bottega a dali sme si tam skvelú pinsu. Pinsa je niečo ako pizza ale podľa starého rímskeho receptu. Cesto je z 3 druhov múky a kysne 48 až 72 hodín. Mali sme to blízko, a tak sme tam zavítali znova. Doporučujem, obsluha na úrovni a všetko robené z domácich surovín. Jednoducho mňamka.

Jednoduchá, ale výborná talianska klasika – pinsa s tuniakom a červenou cibuľou patrí medzi obľúbené jedlá na Sardínii.

Ďalšou zaujímavosťou boli odsoľovacie nádrže, okolo ktorých sme išli autom po moste a plameniaky. Je to chránená oblasť a žijú ich tam tisíce, ak nie aj viac. Je zaujímavé vidieť ich vo voľnej prírode a sa len tak prehrabávajú v bahnitom dne a hľadajú si potravu. Urobili sme si ľahkú prechádzku, vyvenčili psíka a prvý deň na Sardínii bol za nami.

Plameniaky patria medzi symboly sardínskych lagún a prírodných rezervácií. Pozorovať ich vo voľnej prírode je nezabudnuteľný zážitok.

Beh 10km v horúčave

Sme športovci, a tak sme si naplánovali beh. Ale kým sme vybehli bolo skoro 10 hodín a už bolo teplo. To sme ešte nevedeli že budeme dobiehať v 40°C a bolo to teda veľmi náročné, ale oplatilo sa.

Rozbehli sme sa smerom k odsoľovacím jazerám, do prírodného parku Parco Naturale Regionale Molentargius Saline. Videli sme pekné výhľady, staré budovy, zvyšky opevnenia, ale aj parky s príjemným chládkom pod stromami aj štrkovú cestu zaliatu Slnkom a horúčavou. Ale splnili sme plán a 10km padlo, aj keď v pomalšom tempe.

Sardínia nie je len o plážach. Ostrov ponúka množstvo krásnych trás na ranný beh, prechádzky aj cyklistiku v prírode.

Prvá pláž – Solanas

Vyrazili sme na prvú pláž, po krátkom rozhodovaní to bola pláž Solanas. Nachádza sa asi 35km smerom na východ a autom to trvá zhruba 3/4 hodinku. Horšie je to s parkovaním, prišli sme relatívne neskoro ale nakoniec sa nám podarilo zaparkovať cca 800m od pláže. Takže dobre.

Na pláži sme sa zobrali slnečník s 2 lehátkami za 35€ a začali sme sa kochať. Lebo pohľad na more, tá azúrová voda a biely piesok sú proste úchvatné.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo cestovať autom na Sardíniu, sú nádherné pláže s jemným pieskom a neuveriteľne čistým tyrkysovým morom – pláž Solanas

Aj na tejto pláži, ako skoro všade v Taliansku, je voda pomerne plytká a treba prejsť aj 30m aby sa dalo pohodlne plávať. To ale nie je žiadny problém, tá voda je tak čistá a nádherná, že človeka priamo volá aby sa okúpal. Teplota bola 30-31°C čo bolo veľmi pohodlné a príjemné. Boli sme veľmi spokojní.

Čo nás sklamalo, bolo jedlo v reštaurácii na pláži. Pomerne vysoká cena a kvalita ledva priemerná. Preto sme na pláži už potom nejedli a radšej prejsť pár metrov od pláže, do dedinky a tam sa najesť. Oveľa lepší pomer chuť a cena. Ale inak sme mali v bare zábavu:

Po dni plnom objavovania pláží a prírodných krás Sardínie padne krátky oddych v plážovom bare vždy vhod.

Druhá pláž – del Poetto, pokus so psom, neúspešný

Ďalší deň sme sa rozhodli navštíviť tzv. mestskú pláž del Poetto a tam konkrétne jej časť kam je povolené ísť so psíkom. Totiž na celej Sardínii je zákaz vstupu so psíkom na pláže od 8:00 do 20:00. A tak sme ju našli, bohužiaľ to bola kus pláže na nevábivom mieste a celá ohradená. Prístup do mora vlastne ani nebol a keďže bolo príšerne teplo, vzdali sme to a vrátili sme sa naspäť na ubytko.

Poobede sme šli na túto pláž znova, bez psíka a usadili sme sa len tak, bolo málo ľudí, tiež krásna voda, bohužiaľ pri brehu bolo pomerne dosť naplavených rias a morskej trávy ale potom to bolo už čisté a dalo sa super zaplávať.

Tretia pláž – Su Giudeu

Čakalo nás 70km cesty autom, teda 1h10m. Ale oplatilo sa. Táto pláž nás zaujala najviac. Parkovisko úplne pri pláži bolo už plné ale to trochu ďalej má dostatočnú kapacitu.

Už príchod na pláž je zaujímavý. Po ľavej strane je plytké jazero, kde sú … plameniaky. Musí sa obísť aby ste sa dostali na pláž. A tá sa nám teda páčila najviac. Voda top, piesok top, proste hotový raj.

Pláž Su Giudeu pri Chii patrí medzi najkrajšie pláže Sardínie. Jemný biely piesok, pozvoľný vstup do mora a tyrkysová voda pripomínajú Karibik.

Štvrtá pláž – Tuerredda

Táto pláž mala byť najkrajšia z nášho plánu. Asi aj bola ale na nás lepšie zapôsobila Su Giudeu, subjektívny názor.

Je trošku ďalej, 75km, cesta autom 1h15m, rovnakým smerom ako tá predošlá.

Pozor! Na pláž Tuarredda je v lete nutné si urobiť rezerváciu deň vopred, od 8:00 sa dá registrovať za 3€ na osobu na tejto stránke … Beach booking. Je to nutné, inak vás na pláž nepustia. Limit je 1100 ľudí za deň a je zakázané odtiaľ odniesť piesok, mušle, čokoľvek čo tam nájdete. Tiež je potrebné si pred odchodom umyť nohy a nepoužívať uterák priamo na piesok.

My sme si typicky na recepcii pri bare vybavili slnečník s lehátkami a užili sme si to. Opäť krásna pláž a voda, ktorá pozýva ísť plávať.

Oddych pod slnečníkom na pláži Tuerredda. Táto ikonická pláž na juhu Sardínie patrí medzi najvyhľadávanejšie vďaka jemnému bielemu piesku a priezračnému moru.

Piata pláž – Costa Caddu (psia)

Plán na ďalší deň bol presun na sever Sardínie. Preto sme si cestou vyhliadli pláž, na ktorú je povolený vstup so psíkom a bola to práve Costa Caddu južne od mesta San Teodoro. Cesta nám trvala asi 3 hodinky, kľudným tempom.

Je to v našom chápaní divoká pláž ale za parkovanie od nás vybrali 10€, nevadí, my ideme tam kam chceme. Škoda že na brehu bolo relatívne dosť suchej morskej trávy ale inak voda bola fantastická a psíkovia veľkosti nášho si tam voľne pobehovali.

Na tejto pláži sme aj prišli na systém ukotvenia slnečníka ak fúka vietor, síce provizórne (použili sme vodítko na psa) ale fungovalo to. Pobyt bol super relax, a naša Fara si to užila, aj keď ju dostať do vody je nadľudská úloha, ale aspoň si ochladila labky.

Blízko je svätá soška venovaná Gian Luca Mossa, je vlastne taký parčík, s drevenými sedeniami kde sa poobedovať, prípadne povečerať. Pochopiteľne si všetko treba priniesť so sebou.

Costa Caddu patrí medzi pláže na Sardínii, kde si môžete užiť more aj v spoločnosti svojho psa. Pri pobreží sa nachádza aj malá kamenná kaplnka zasadená do prírodnej skaly.

Cesta na ostrov La Maddalena

Cesta kompou z Palau na La Maddalena bola rýchla, prišli sme skôr ako sme mali zakúpený lístok, tak sme šli skoršou kompou. Je to kompa, domáci to tak volajú, asi kvôli veľkosti. Ale to sme zistili až pred opačnou plavbou. Plavba 15 minút a sme na ostrove La Maddalena.

Aká hladká bola plavba, také náročné bolo sa ubytovať.

Krátka plavba trajektom z Palau na ostrov La Maddalena trvá približne 15–20 minút a patrí medzi najkrajšie trajektové spojenia na Sardínii.

Ostrov La Maddalena

Na malý ostrov, pomerne veľa trajektov, niektoré len menšie kompy, niektoré pomerne veľké. Ale nie až také ako medzi pevninou a Sardíniou.

Trajekty spoločnosti Delcomar premávajú medzi Palau a ostrovom La Maddalena počas celého dňa. Plavba trvá približne 15–20 minút a je vhodná aj pre osobné autá.

B&B Tra Rocce & Mare

Po niekoľkých pokusoch sme našli adresu. V úzkych uličkách a klasickej talianskej premávke to bolo celkom náročné. Nakoniec sme našli aj ubytovanie a zaparkovali pred ním. Hneď som napísal ubytovateľovi, že sme prišli o hodinu skôr. Plán bol 20:15 (čo mi deň vopred potvrdil že je OK) ale zaparkovali sme 19:15. Keďže odpoveď neprišla, nasmerovali sme si to do obchodu. Bolo 35 stupňov, a my sme boli celkom unavení po celom dni.

Vrátili sme sa teda pred ubytovanie, bolo 20:00 a čakali sme, žiadna správa, žiadny pohyb.

Na hodinkách 20:15 a stále nič. Deň vopred sme sa dohodli na našom príchode. Začali sme byť nervózni, čo ako skončíme na ulici?

O 20:30 som sa rozhodol volať, akademických 15 minút prešlo a treba volať. Volám, nikto nedvíha. Tak toto je už celkom zlá situácia, čo budeme robiť, ideme hľadať náhradné ubytovanie? V konečnom dôsledku sme za toto ešte neplatili ani € ale naozaj hľadať iné už nemáme síl a teda počkáme. Aj keď sme boli už na dne so silami, my aj Fara.

Konečne po pár minútach vyšla z ubytovania pani a ubytovala nás. Jej angličtina 1% a moja taliančina 2%, ale aj tie 3% dokopy stačili, aby sme sa dohodli a konečne sme si zložili veci na našej izbe.

B&B Tra Rocce & Mare na ostrove La Maddalena ponúka pokojné ubytovanie s možnosťou parkovania, čo ocenia najmä návštevníci cestujúci autom po Sardínii.

Pláž Tegge

Ráno sme sa vybrali na najbližšiu, teda druhú najbližšiu pláž. Iba 5km pešo, bolo teplo ale my športovci sme to dali. No to bola krásna prírodná pláž, tyrkysová voda, málo ľudí, poriadne sme sa vykúpali, hlavne ochladili a oddýchli. Cesta naspäť bola veselá a rozhodli sme sa dať si neskorý obed. A to sa nám podarilo.

Le Tegge patrí medzi najkrajšie pláže na ostrove La Maddalena. Krištáľovo čistá voda, žulové skaly a pokojná atmosféra lákajú milovníkov šnorchlovania aj oddychu.

Reštaurácia The Bistrot

Anglicky hovoriaci čašník nás usadil a ponúkol nám predjedlo a hlavné jedlo.

Predjedlo boli mušle – cozze alla marina.

Čerstvé slávky (cozze) patria medzi najobľúbenejšie jedlá sardínskej kuchyne. Najlepšie chutia s citrónom, opečenou bagetou a pohárom miestneho bieleho vína.

Mušle – slávky sa krátko podusia, pridá sa cesnak, kvalitný olivový olej, biele víno a čerstvé bylinky.

Ako sa to správne je? Mušľu otvoríš a mäso vyberieš vidličkou. Pokvapkáš citrónom podľa chuti. Chlieb namáčaš do šťavy na dne.

Hlavné jedlo ryba – spigola in umido – teda morský vlk pripravený v stredomorskom štýle.

Čerstvá ryba pripravená podľa tradičného sardínskeho receptu so zemiakmi, paradajkami, olivami, kaparami a červenou cibuľou patrí medzi najlepšie jedlá miestnej kuchyne.

Na Sardínii je to veľmi obľúbený spôsob prípravy čerstvej ryby. Nejde o komplikované jedlo – základom je čo najčerstvejšia ryba a kvalitné lokálne suroviny.

To, že nechali hlavu, je úplne bežné, dokazuje to čerstvosť ryby, mäso pri kostiach býva najšťavnatejšie, z líc a okolia hlavy sa dá vyjesť veľmi chutné mäso.

Obidve boli pripravené na typický, tradičný, sardínsky spôsob. Čo iné napísať, ako to, že sme sa oblizovali sa až za ušami. Bolo to najlepšie jedlo, aké sme na Sardínii ochutnali.

Pláž Per Cani Caprera

Nasledujúce 3 dni sme strávili na tejto pláži s našou štvornohou cestovateľkou. Nachádza sa na ostrove Caprera ktorý je s ostrovom La Maddalena spojený mostom. Dosť úzkym, max. rýchlosť na ňom je obmedzená na 10km/h.

Most spájajúci ostrovy La Maddalena a Caprera umožňuje pohodlný prejazd autom medzi oboma ostrovmi. Po oboch stranách cesty sa otvárajú nádherné výhľady na krištáľovo čisté more.

Pláž je tiež na spôsob divokej pláže, neorganizovaná, mali sme šťastie na dobré parkovanie blízko nej a aj na miesto na nej. Dokonca posledné 2 dni sme boli na takej ešte menšej pláži za tou hlavnou a tam sme boli aj sami.

Spiaggia Per Cani na ostrove Caprera je jednou z najznámejších psích pláží v súostroví La Maddalena. Pokojná zátoka s pozvoľným vstupom do mora je ideálna pre psov aj ich majiteľov.

A naučili sme sa kotviť slnečník tromi kotviacimi lanami. No lanami. Boli to 2 šnúrky a skoby ktoré som zabil do piesku. Tieto zabezpečili odolnosť voči vetru, tieto dni silno fúkalo. Plus 3. bol z vodítka a zabezpečoval aby slnečník nevzlietol. Fyziku poznám, stačio ju aplikovať a všetko fungovalo.

Na pláži Spiaggia Per Cani na ostrove Caprera si môžu psy bezpečne užiť kúpanie aj voľný pohyb pri mori. Je to jedno z najlepších miest na Sardínii pre dovolenku so psom.

Štandardne čistá voda ako lusk, málo ľudí a my sme si to užili. Plávali, šnorchľovali, ležali len tak a nič nerobili. Škoda toho vetra, bol mierne otravný ale nič tragické.

Spiaggia Per Cani na ostrove Caprera ponúka nielen kúpanie so psom, ale aj nádherné výhľady na tyrkysové more a typickú stredomorskú prírodu.

Každý deň sme sa vrátili na ubytovanie spokojní a unavení. A tak to má byť.

Plavba z ostrova La Maddalena späť na Sardíniu

Ráno budíček 6:00 a pred 7:00 vyrážame smer kompa. Po 10 minútach jazdy sme tam, lístok máme na 7:45 tak to s prehľadom stíhame. Postavili sme sa do radu aut a posúvame sa. Žiadne informačné tabule ani nikto kto by nás smeroval, tak ideme za autami.

Loď je plná a my ako posledné auto sa už nezmestíme. Stres! Ako stihneme trajekt z Olbie do Livorna o 10:45? Pán nám však vysvetlil že sme zle, toto je trajekt a náš lístok je na kompu! Tak to je kompa, teraz už vieme. Ešte máme viac ako polhodinku, ideme to riešiť.

Prídem k pokladni a tam ma pani zhulákala že nič nejde 7:45, že prvá kompa ide 8:15! Ale ja mám online lístok na 7:45. Furt mlela to isté dookola. Tak som zastavil iného zamestnanca a ten mi neodpovedal len ukázal na kompu, že tou.

Znova ten ich časový rozmer. Kompa ide 8:15, už sme pochopili že online dáta ešte asi nedorazili na ostrov a obchody sú inokedy ako na stránke a že majú čas. Pozriem na hodinky, 8:10 a nič sa nedeje. Klasika, radi by sme už boli na lodi nech vieme že je tá správna. Konečne začali púšťať peších a nám odobril náš digitálny lístok v mobile a nalodili sme sa!

To bola úľava, keď toto píšem tak už sme spokojne na Moby trajekte do Livorna, ešte vyše 5 hodín plavby ale už sme všetko stihli. No nebolo nám všetko jedno, v prípade ak by sme sa nedostali z ostrova La Maddalena včas, nestihli by sme tento veľký trajekt. Ale všetko prebehlo nakoniec bez problémov a plavba bola kľudná, trvala asi 8 hodín.

Pohľad zo zadnej paluby trajektu Moby počas návratu zo Sardínie do Livorna. Za loďou zostáva charakteristická brázda na hladine Tyrhénskeho mora.

Pohľad z interiéru trajektu Moby na otvorené Tyrhénske more. Plavba medzi Livornom a Olbiou je pohodlnou súčasťou cesty autom na Sardíniu.

Počas plavby trajektom medzi Livornom a Olbiou sa pri dobrej viditeľnosti otvára výhľad na ostrov Capraia v Tyrhénskom mori.

Cesta z Livorna do Primoštenu

Vylodili sme sa z trajektu podľa plánu a hneď sme zamierili do Primoštenu, naplánovali sme si ešte pár dní v Chorvátsku. No naša únava po pár hodinách cesty rozhodla, že sme si našli nocľah po ceste a prespali v hoteli za Bologni, blízko mesta Padova.

Okolo Bologne sme chceli prejsť v noci, cez deň sú tam príšerné zápchy, keďže tam opravujú a prerábajú celé úseky diaľnice. To sa nám aj podarilo a hneď ako nás ubytovali v UNAWAY Hotel Oschiebello sme padli do postele a zaspali.

Raňajky boli v cene a super sme sa najedli. Potom sme už vyštartovali smer Chorvátsko. Do Primoštenu sme dorazili podvečer a keďže sme prostredie poznali, po sprche sme vyrazili na večeru.

Vyhliadka Gospa od Loreta ponúka jeden z najkrajších panoramatických pohľadov na historické centrum Primoštenu, Jadranské more a okolité ostrovy.

Od rána som sa tešil na Lignje na žaru a tie som si aj dal v miestnej reštaurácii v centre mesta. Bola to almázia a toto je jedlo čo si v Chortvátsku musím dať. Nesklamali ani tento raz.

Grilované kalamáre s blitvou a zemiakmi patria medzi najobľúbenejšie jedlá dalmátskej kuchyne. Jednoduché, čerstvé a typické pre chorvátske pobrežie.

Okrem pobytu na pláži sme mali aj 2 športové aktivity.

Na bicykloch do Rogoznice

Ráno sme si požičali bicykle, požičovňa je priamo na pláži – iBike rent-a-bike. Mali sme s tou požičovňou dobré skúsenosti z minulého roka a nesklamali sme sa ani tento rok.

Do Rogoznice je to celkom cez kopec, tak ja som si požičal elektro bicykel a oplatilo sa. Cestu som si užíval a prešla veľmi rýchlo. Pochopiteľne sme nešli po hlavnej ceste ale vedľajšou, potom úsek krížom štrkom a dole do Rogoznice.

Rogoznica ponúka príjemné pobrežné trasy na cyklistiku. Elektrobicykel je ideálnou voľbou na objavovanie mesta, prístavu aj okolitých zátok.

V Rogoznici sme sa dali nejaké tie nápoje a vrátili sa naspäť. Bolo teplo ale tie výhľady z takéhoto výletu sú úžasné a vrele odporúčam.

Behom na Kip Gospe od Loreta.

Ďalší deň to bol beh. Hlavne do kopca, prevýšenie 185m a trasa merala 4km. Na vrchole poloostrova Gaj je socha Our Lady Of Loreto a výhľady sú nepopísateľné. No je to náročný výbeh a hlavne v teple, určite treba 1/2 litra vody so sebou. Na vrchole je ale bufet a doporučujem ju tam doplniť.

Monumentálna socha Panny Márie Loretánskej (Gospa od Loreta) patrí medzi najnavštevovanejšie miesta nad Primoštenom. Okrem samotnej sochy ponúka aj nádherné panoramatické výhľady na Jadranské more a mesto.

Odmenou za ranný beh na kopec Gaj je nádherný panoramatický výhľad na Primošten a sochu Gospa od Loreta, jednu z najznámejších dominánt tejto časti Dalmácie.

Mesačný svit nad Jadranským morom a osvetlená Gospa od Loreta na kopci Gaj vytvárajú jednu z najkrajších nočných scenérií v Primoštene.

Záver cesty

V Primoštene sme strávili pár dní, športom aj na pláži. V sobotu sme si ešte raz pochutili na domácej kuchyni v reštaurácii.

Čerstvé morské plody, grilované ryby, kalamáre, krevety, slávky a tradičná blitva so zemiakmi – typická dalmátska hostina pri Jadranskom mori.

V nedeľu ráno sme vyrazili domov. Klasická cesta, Lučko nesklamalo ale keďže cestujeme s ENC bolo to len 15 minút zdržania, plus nejaké kratšie zápchy. Cez Maďarsko sme po 8,5 hodinách dorazili domov, do Bratislavy.

Štatistiky a praktické info

Tankovanie, v júli 2026 boli ceny benzínu N95 1,85€ na najlacnejších pumpách, mimo diaľnice. Na dialnici 1,95€ až 2,05€. Treba si dať pozor, lebo tieto ceny sú len v prípade samoobslužného tankovania. V prípade ak vám tankuje pumpár, treba pripočítať 0,22€ za každý liter.

Dopravný prostriedok	Kilometrov	Hodín
Auto	3730	50
Loď (trajekt, kompa)	650	17
Spolu	4380	67

Počas roadtripu na Sardíniu sme prešli 3 729,9 km, za volantom strávili 50 hodín a priemerná spotreba nášho Fordu Mustang GT bola 10,2 l/100 km. Palubný počítač zobrazuje tieto hodnoty od posledného vynulovania.

FAQ – Otázky

Koľko trvá cesta autom na Sardíniu?

Z Bratislavy je to približne 12 hodín po pevnine aj s prestávkami a potom ešte 10 hodín loďou.

Koľko stojí trajekt?

Jedna ceste v noci a teda kajuta, durhá cesta cez deň, na plaube stojí cca 550€.

Oplatí sa ísť na Sardíniu autom?

Jednoznačne áno. Cesta je síce dlhá, ale sloboda vlastného auta, možnosť objavovať menej známe pláže a odviezť si všetko potrebné za to rozhodne stoja. Ak máte radi roadtripy, Sardínia je destinácia, ktorú môžeme bez váhania odporučiť.