Čakal nás náročný presun. Takmer celodenná cesta z Kingman, AZ, do blízkosti národného parku Zion. Zhruba 6 hodín cesty, znova sme obišli Las Vegas a smerovali do štátu Utah. Cestou bola asi hodinová zápcha, kvôli havárii.
Ráno nám chvíľu trvalo kým sme sa vymotali. Chceli sme si ísť pozrieť Road 66 a vyrazili sme opačným smerom. Po asi 10 míľach za mestom, sme sa otočili a našli sme tú správnu časť mesta. Aj tú historickú lokomotívu ktorá je tam a nejaké tie motely v okolí. Je to pekné miesto, ale mám pocit že už kus zapadnuté prachom, tak ako aj stará cesta 66. Síce sme po nej išli ale tá hostorická časť bola uzavretá. Práve cez deň, od 8am do 8pm. Inak bola otvorená. Netuším prečo. Nevadí.
Vyrazili sme teda smer Las Vegas a potom sme to otočili na severovýchod. Cesta to bola nekonečná a tak sme sa okolo 5 večer zastavili v St George, UT. Na večeru v Denny’s. Všetko bolo super len sa nám zdalo že sme tam strávili dosť času.
Večer sme mali v pláne kus posedieť na izbe pri poháriku whiskey a vínka. Tie v Utahu kúpite len v špecializovaných obchodoch a tak sme taký hľadali. Našli sme dva. Jeden bol otvorený len do 7 večer, bolo 7:10pm a tak sme dúfali že ten druhý bude otvorený. Inak sme nahratí. Bol. Kúpili sme čo sme chceli a pokračovali ďalej.
Dosť sa zotmelo a bolo už pomaly 9 hodín večer. Padala tma. Na hotel sme dorazili po 9pm, teda dosť neskoro. Ale nevadí, sadli sme si, naliali pár pohárikov, pripravili plán na druhý děn a šli spať. Cesta bola pomerne náročná. Ani nie tak dlhá ako jej záver, prejazd cez park Zion bol po kľukatých cestách ktoré boli dosť úzke. My sme mali veľké auto a ešte bola aj tma. Náročné.
Ráno absolvujeme raňajky. Ja som mal gebzinu, volá sa to grejvy, ani neviem ako sa to píše. Ale na toastoch plnených praženicou a slaninou, som mal komplet nakydanú takú hustú omáčku, že ich úplne zakryla. Vyzeralo to ako jedna kopa. Nie, nebolo to tmavohnedé, skôr sivé. Ale chutilo to celkom dobre. Na moje prekvapenie.
Hor sa do Zionu na prehliadku kaňona. Všetko prebehlo podľa plánu a sedíme v autobuse. Previezli sme sa na konečnú a potom späť k Weeping Rock. Je to krásna výhliadka. Spolu len 30 minút chôdze.
Potom sme sa zviezli na zastávku The Grotto. Odtiaľ sme sa prešli krásnym chodníkom Kayenta Trail ku smaragdovým jazierkam a od nich do Zion Lodge. Krásna asi 2 hodinová prechádzka. Doporučujem, nie je to náročné, treba si zobrať so sebou vodu.
Zaujímavosťou okrem iného bolo že sme stretli divokého moriaka. Len tak sa prišiel pozrieť na náš autobus, v ktorom sme sa viezli. Žijú tam celé veky. Divoko. Bohužiaľ skvost – Kondora kalifornského (Gymnogyps californianus), ktorých tam žije 440 jedincov sa nám vidieť nepodarilo. Tento druh bol na vyhynutie, ešte nedávno tam žilo len 25 kusov, no podarilo sa im ho rozmnožiť.
Krásne výhľady, červená pôda a čistá voda. To sú charakteristiky tohoto miesta. Doporučujem. Dá sa to zvládnuť za jeden deň. Pre náročnejších turistov, sú tam v okolí aj 1 a 2 dňové túry.
Pridaj komentár