Po približne roku od našej ostatnej cesty sme vycestovali na sever – do Nórska. Bol apríl a rozhodli sme sa spoznať juhozápad Nórska. Veľmi nám k tomu pomohla cestovná kancelária Nordic Travel, pripravili všetko potrebné a my sme si zabezpečili len letenky do Osla v prvý deň zájazdu a domov v posledný deň zájazdu. Program pripravili skvelý, nabitý zážitkami v prírode, výhľadmi, turistikou, zábavou.
Deň 1. Oslo
Let z Viedne bol podľa plánu a už doobeda nás privítalo slnečné letisko v Oslo – Gardermoen.
Vyzdvihol nás náš sprievodca Tibor a nabrali sme smer Oslo – centrum. V pláne bolo pár hodín spoznávania mesta a potom presun na prvé ubytovanie. Aby sme hneď ráno mohli vyraziť za prvým skutočným dobrodružstvom.
Hlavné mesto Nórska, žije v ňom asi 500.000 obyvateľov, niečo ako naša Bratislava, vlastne celé Nórsko má približne toľko obyvateľov ako Slovensko ale na nepomerne väčšej ploche – skoro 8-násobnej.
Veľa času nebolo ale navštívili sme budovu opery – architektonický skvost, ale že doslova. Veď pozri fotku:
Treba si všimnúť šikmé plochy … celá strecha je z nich postavená a dá sa po streche výjsť až úplne hore.
Po prechádzke mestom, počas ktorej sme si dali streefood hotdogy – akože obed, sadáme do auta s ostatnými účastníkmi a štartujeme smer Holmenkollen.
Skokanský mostík je naozaj, ale naozaj brutálne veľký, a človek, keď pri ňom stojí naživo, si uvedomí tú odvahu športovcov čo na ňom skáču. Celý areál je pretkaný asfaltkami – v zime slúžia pre lyžiarov na bežkách a musí to byť pre nich raj. V lete ich využívajú lyžiari na kolieskových bežkách. Takže využité celoročne. K zaujímavostiam patrí socha trola, je odtiaľ skvelý výhľad na mostík ale aj miestny kostolík, ten určite poznáte z televíznych prenosov.
Holmenkollen, socha trola a obrovský skokanský mostík, pre porovnanie si pozri cyklistu na spodku obrázku.
Deň 2. Verdens Ende, Kragerø, Grimstad
„Koniec sveta“ (Verdens Ende) sa nachádza pri Tønsbergu v národnom parku Færder. Je známe nádhernými výhľadmi na horizont a kamenným domčekom. Ten bol v stredoveku majákom, do koša sa dalo tlejúce drevo alebo uhlie a zdvihlo sa hore. Tu začínajú byť slová zbytočné, pozrite si fotky. My sme sa hlavne kochali výhľadmi, je to krásny kút pobrežia ale za zmienku stojí aj zopár zaujímavostí, ktoré sme tam videli. Napríklad sprcha pre psíkov, funkčný záchod ako všade, tak aj tu na konci sveta a reštaurácia.
To je ten historický maják a potom Mirka a ja, panoráma na ďalšom obrázku.
Takto teda vyzerá koniec sveta v Nórsku. Je tá Zem teda plochá?
Poobede sme sa presunuli do mesta Kragerø. Typické nórske mestečko na pobreží, s typickými budovami v typických farbách. Vyšli sme sa aj na výhliadku Veten, odtiaľ sme mali mestečko a jeho okolie ako na dlani. Z výhliadky sme po hrebeni prešli až k majáku, ktorý sme zhora videli.
Kragerø, výhliadka Veten a majáčik na konci útesu, aj tam sme boli.
Typický pohľad na typické domčeky, Kragerø.
Na záver dňa sme sa zastavili v meste Grimstad, kde bolo naplánované nocovanie. Tam sme si prešli krátku túru, pomenovanú po Knutovi Hamsunovi. Milá prechádzka a na záver sme ešte utekali do obchodu, lebo pivo predávajú len do 20:00 a zostávalo nám len pár minút. Stihli sme to.
Grimstad, ďalšie typické miesto, ktoré má svoju atmosféru.
Deň 3. Lillesand, Venneslafjorden, Lindesnes
Po raňajkách vyrážame smer Lillesand. Ďalšie typické nórske pobrežné mestečko so svojou typickou atmosférou.
Typické mestečko.
Ranná pohoda a takto to bolo každé ráno.
Daľšia cesta bola k elektrárni Steinfoss. Táto je celá v skale a prepadový otvor vytvára krásny vodopád. Čo je ešte výnimočné, začína tam asi najzaujímavejší turistický chodník môjho života. Pôvodne slúžil na spúšťanie dreva popri rieke a je to teda taký válov. Dĺžka je asi 4km a prejdete niekoľko mostov ale aj tunelov. Jeden tunel má viac ako 100m a je v ňom poriadna tma. Čelovka by sa hodila, ale zvládli sme to aj s mobilmi. Pozor tunel, je nízky a celý ho musíte prejsť v podrepe, my vyšší v drepe. Pozor na hlavu! Končí pri priehrade Beihølen.
Prvá fotka, priepusť elektrárne, nízka úroveň, v strede ja vo válove, vpravo priepusť elektrárne, vysoká úroveň.
Na záver dňa sme ešte zavítali do Lindesnes. Lindesnes fyr je najjužnejší maják v Nórsku a zároveň jeden z najstarších majákov v krajine. Nachádza sa na Mys Lindesnes (Lindesneshalvøya). Prvý maják na tomto mieste bol postavený už v roku 1656. Dnešná podoba pochádza z roku 1920. Do objektu, keďže je to celé múzeum, sa platí vstupné ale nikto ho nekontroluje. Nóri a my ale dodržiavame pravidlá a zaplatili sme. Tak ako úplne všade v Nórsku, aj tam sa dá platiť kartou.
Hneď vedľa sme si ešte urobili takú pár kilometrovú prechádzku, odtiaľ sme videli maják v celej jeho kráse.
Maják Lindesnes fyr, je z neho úžasný výhľad, fotka zbytočná, to sa musí vidieť.
Reštaurácia Under, jedáleň sa nachádza cca 5,5 metra pod hladinou mora. Údajne si treba rezervovať stôl aj rok vopred.
Večer končíme v mestečku Vestbygd. Nocľah v prenajatej vile s terasou, grilom – ten sme využili a pripravili sme si skvelú večeru. Ten západ Slnka, ktorý sme tam videli, naozaj stál za to.
Deň 4. Flekefjord, Hidra, Brusand
Popri Flekefjord prichádzame k trajektu a dostávame sa na ostrov Hidra. Tam sme si urobili krátku túru na vrch Hågåsen, cestou bolo veľa pozostatkov bunkrov z vojnových čias a sprevádzala nás aj tajomná hmla. Ale zas a znova to boli také krásne výhľady, na hmlu, na kopce, na more, na dedinku pod nami.
Na vrchole, nádherný výhľad na dedinku pod ním, stále zvyšky hmly.
V Nórsku bežne jazdia EV trajekty, cez obed nejde každých 30 minút ako zbytok dňa ale má hodinu prestávku a dobíja sa. Práve som si všimol podľa výfukov že má asi aj záložný motor.
Poobede pláž Brusand, pripadáme si ako v karibiku. Nádherná krištáľovo čistá voda a cítili sme sa ako v lete. Akurát nebolo tak teplo. Že vraj v lete je to tam plné domácich, ale my sme boli na pláži sami a mohli sme si ju vychutnať.
Pláž v karibiku? Nie, pláž v Nórsku.
A potom už smer Stavanger, ale ešte po ceste stojíme pri monumente Sverd i fjell. Sú to meče v skale. Pamätník pozostáva z 3 rôznych mečov, ktoré pripomínajú tunajšiu bitku v roku 872. V tej zvíťazil Harald I. Krásnovlasý, prvý zjednotiteľ nórskeho územia pod jednotnou vládou. Najväčší z mečov pripomína víťaza, menšie meče jeho dvoch protivníkov.
Tri meče pri Stavangeri.
Po prejazde Stavangerom končíme na pobreží v exkluzívnej vile, kde bude ten najsamsuper nocľah celého pobytu.
Záápad Slnka z našej vily.
Deň 5. Preikestolen, Stavanger, Nestflaten, Røldal
Tak kvôli Preikestolenu som tam išiel. Ráno parkujeme na parkovisku a vyrážame. Bol to dobrý nápad, lebo keď sme sa vracali naspäť, tak sme stretávali húfy turistov čo ešte len šli hore. A keď píšem hore, tak tým myslím hore. Túra to nie je ťažká ale tie výškové metre treba nabrať a cestička sú vlastne takmer samé schody. Hore, hore, hore a keď už ste hore tak ešte hore. Došli sme tam a … WAU! Tak toto stálo za tú námahu a výhľad na celý fjord, plus skalnatý výbežok, pozor on sa oddeľuje a teoreticky môže spadnúť. Nórska vláda už rozmýšľa obmedziť počet turistov, aby ho tak nezaťažovali. A tie zimomriavky, keď sa človek priblíži k okraju. To sa musí zažiť. Upozorňujem, hlavne záverečný úsek je relatívne nebezpečný, blízko okraja zrázu, treba si dávať pozor, prípadne dávajte pozor na deti ak s nimi idete.
Tie pohľady … neskutočné, nedá sa to odfotiť.
Zostup dole bol tiež celkom náročný, všetky tie kamenné schody zísť dole, ale bola to nejaká zotrvačnosť a hlavne v hlave plno zážitkov. Na parkovisku sme poriadne cítili stehenné svaly, ale asi aj preto, že sme išli našim klasickým tempom, ktoré nie je celkom pomalé.
Po tomto zážitku sme sa presunuli na neskorý obed do Stavangeru, tá rybacia polievka v prístave bola famózna. Bola plná rybacieho mäsa z tresky a chuťovo fantastická. Grilovaná ryba bola tiež výborná, dochutená. Bolo to aj tradičné jedlo, celá príloha bola na opečenom kapustnom liste, ako príloha boli zemiaky a zapekaný karfiol. Ryba bola tiež famózna.
Polievka a ryba, jedlo ktoré v Nórsku nesmie chýbať. Nepýtajte sa na cenu.
No a potom presun do lyžiarskeho strediska Røldal, nocľah v typickej nórskej chate a výhľad z okna na západ Slnka.
Deň 6. Låtefossen, Vøringsfossen
Posledný deň na cestách bol v znamení dvoch vodopádov, jeden výnimočnejší než druhý.
Ten prvý, Låtefossen, padá takmer priamo na cestu, tá je permanentne mokrá a je to veľmi zaujímavá scenéria. Vodná triešť robí krásne dúhové efekty, hlavne ráno keď je Slnko za vodopádom. Dá sa tam ísť aj na výhliadku, ale boleli nás nohy z predošlého dňa a tak sme sa šetrili.
Vodopád Låtefossen.
Ten druhý, Vøringsfossen, je vysoký a obrovský, a tým myslím naozaj celá oblasť vodopádu je rozsiahla. Je proste majestátny a má niekoľko častí. Parkoviská sú aj dole aj hore, nad vodopádom. My sme parkovali hore a využili sme bohaté vysuté lávky a schody, aby sme zišli skoro úplne dole. Z jednej strany sa valí voda z hôr cez široké koryto ale nie je to taká výška, len mohutnosť. Z opačnej strany je menší vodopád ale o to z väčšej výšky. Nedá sa to dobre nafotiť, ale snáď aspoň niečo bude z fotiek vidno.
Na tejto koláži vidno obidve strany vodopádu Vøringsfossen, jednu menšiu ale vyššiu a druhú mohutnejšiu ale z menšej výšky.
Cestu smer k hotelu pri letisku, sme šli po náhornej planine, bola naozaj plochá a stále zamrznuté jazerá so snehovou pokrývkou (aj v apríli) dávajú skvelú možnosť na športy, všetky súvisiace so snehom a vetrom, od bežeckého lyžovania, cez kajtovanie s vetrom až po snežné skútre.
Tak toto bolo Nórsko po 2. krát.
Večer už hotel pri letisku, večera a kľud na lôžku. Ale nie celkom! Po príchode na izbu som zistil, že som zabudol mobil v aute a to bol teda problém. Našťastie sa náš sprievodca Tibor vrátil a mobil mi doviezol. Ešte raz ďakujem.
Deň 7. Cesta domov
Ráno budíček, cesta na letisko a letí sa domov. Let do Viedne podľa plánu, bez problémov, vyzdvihli sme si auto z Panda parking a do hodinky sme boli doma.
Záver
Zhrniem to do pár viet:
- Všade je čisto.
- Všade sa dá platiť kartou.
- Aj na trajekte, kde máte bufet bez obsluhy, vyberiete si čo chcete a zaplatíte kartou. Bez obsluhy, každý zaplatí za to čo si zoberie z bufetu.
- Služby sú drahé, v reštauráciách a podobne sa na to treba pripraviť, ale potraviny v samoobsluhe nie, normálne ceny, asi len 10% viac ako na Slovensku. No kvalita potravín neskutočne vysoká.
- Pivo sa predáva len do 20:00 aj keď sú samošky bežne do 22-24:00.
- Benzín stojí ako u nás.
- Enormne veľa elektromobilov.
- Všetko tam funguje, dodržiavajú sa pravidlá.
- Bola to moja 2. cesta do Nórska, juh a sever je rozdielny ale základ majú spoločný.
Mapa miest ktoré sme navštívili
Pridaj komentár