Vždy mám rád tie „naj“ miesta, ako napríklad najjužnejšie miesto Talianska, Sicília, musel som to tam vidieť. A tak sme sa vydali na cestu … čítajte ako to celé dopadlo.
Plán bol jednoduchý, Bratislava, Florencia, Rím, Pompeje, Neapol, trajektom do Palerma, Taormina, Alberobello, San Marino, Bratislava. Tak si to poďme rozmeniť na drobné, bude to veľa čítania ale možno stačí, keď si pozrieš fotky.
Cesta do Florencie
Vzdialenosť 930km, časový predpoklad 10 hodín. K výsledným štatistikám sa ešte dostaneme na záver.
Štart z BA ráno 8:00, aby sme boli cca o 6-tej na ubytovaní, oddýchli si a ďalší deň strávili vo Florencii. Cesta Rakúskom ubehla, rýchlo, prvý krát sme tankovali pred hranicami s Talianskom a poobede sme prekročili hranice.
A zrazu myšlienka … pas nášho 4-nohého miláčika zastal doma.
– Čo ak nás nepustia na trajekt z Neapola do Palerma?
– Máme plán „B“?
Počiatočný stres vystriedalo racionálne uvažovanie, zlyhali možnosti, veterinárka nenašla očkovacie údaje v databáze, nakoniec nám pán z chovnej stanice poslal číslo čipu a podľa toho sme našli v databáze údaje o očkovaní. Snáď to bude stačiť, taliani zas nie sú až takí striktní. Dúfali sme.
Vrátiť sa domov 500km, to by sme boli vo Florencii ráno okolo 4-tej a to nebola reálna možnosť. Tak ideme ďalej, ako bude, tak bude.
Náš čierny pasažier.
Pokračujeme do Florencie. Ubytovanie bolo super, pochopiteľne nie v centre ale mali sme celkom veľkú terasu kde sa vytešovala hlavne naša 4-nohá cestovateľka. Na 1 noc sme nepotrebovali nič extra, po prechádzke vo Florencii sme sme mali v pláne pokračovať priamo do Ríma. A áno, bolo hrozne teplo, našťastie sme si hneď kúpili slamenné klobúky, je to nutnosť v týchto miestach, bez pokrývky hlavy sa tam nedá existovať. Celý deň si užívane historické centrum a hlavne ZMRZLINU, tá bola najlepšia akú sme kedy jedli. Ale že nenormálne chutná. Pozreli sme si Santa Maria del Fiore (Dóm Santa Maria del Fiore), v ktorom sa snúbi gotická katedrála toskánskeho typu s renesančnou kupolou, dominuje panoráme Florencie. Prešli sme sa po Ponte Vecchio, čo je stredoveký most cez rieku Arno. Nepretržite od jeho vybudovania až do dnes je most obklopený obchodmi. V minulosti tu predávali mäsiari, dnes sú tu obchody so suvenírmi, šperkami a umením. Hlavne so zlatými šperkami.
Veža Dómu Santa Maria del Fiore, zaujímavý obklad, biely a zelený mramor, celý dóm.
Mnohí nedoporučujú predraženú zmrzku vo Florencii, strašili nás cenou 7€ za 1 kopček. Tieto dve dvojité na fotke stáli 6€. A slamené klobúky musia byť.
Ponte Vecchio, pôvodne most mäsiarov od roku 1443, ale potom zakročila rodina Medici (žeby smrad?) a od roku 1595 je výhradne určený umelcom a hlavne šperkárom.
Tak ako v iných hiostorických mestách pozor na tzv. ZLT zóny, teda zóny s limitivaným vjazdom vozidiel. Všetky sú kontrolované kamerami a neoprávnený vjazd vždy končí pomerne vysokou pokutou. Pravidlá sú pomerne komplikované a preto si to treba vopred naštudovať. My sme našli parkovisko na hranici takejto zóny a prešli sa pešo asi 15 minút do centra. Za 5 hodín parkovania sme zaplatili 10€ (to bolo to lacnejšie parkovanie) a vyrazili sme smerom do mesta miest – Ríma.
Rím
Nazýva sa aj „večným mestom“ (tal. la città eterna). Prvé dôkazy osídlenia sú zo 16. storočia pred n.l., doložené je osídlenie pahorkov Palatino a Kapitol, od 9. storočia pred Kr. boli Sabínmi osídlené i pahorky Esquilino, Quirinale a Viminale. V polovici 8. storočia došlo spojením osád na Esquiline a Palatine ku vzniku predchodcu mesta.
Vzdialenosť 275km, časový predpoklad 3 hodiny (akumulovaných 1205km a 13 hodín).
Dorazili sme na adresu ubytovania podľa časového plánu. Premávka v Ríme celkom hustá ale žiadny stres, trafili sme na 1. pokus a to sa počíta. Ale! Rampa zavretá, nevieme sa dostať ďalej, pani z ubytovania odpisuje aby sme prišli, už nás čaká. Ale rampu predsa nejdem rozbiť. Zjavne nevie anglicky a odpisuje cez Google Translator a nerozumie aký máme problém. Nakoniec sme prešli rampu a bola tam druhá! Čo? Našťastie sa tam chodilo len pešo a nakoniec sme sa s pani ubytovateľkou stretli a uviedla nás do apartmánu.
Tu strávime 2 noci, plán je nechať psíka v apartmáne aby sme mohli ísť v Ríme aj do múzeí a predsa už mala dosť tej horúčavy z Florencie. Ubytovali sme sa, nainštalovali web kameru v izbe aby sme mohli sledovať čo tá naša cetovateľka cez deň robí a skočili sme na večeru. Pizza. Len v takej malej reštike, chutná ako všade, cena ako doma a personál len taliansky. Tak sme sa začali učiť taliansky. Ešte to využijeme. Alebo aj nie? Uvidíme.
Ideme teda do Ríma, ráno sadneme do auta a odvezieme sa na záchytné parkovisko ku stanici metra. Nejlepšie sa v Ríme cestuje metrom, medzi Koloseom a Vatikánom je to skoro hodinu pešo a metrom 10 minút. Parkovné? 1,50€ na deň … tak píšu na stránkach parkovania, uvidíme po návrate, celodenný lístok na metro 7€/osoba. Celkom v pohode. Zaparkujeme.
Hm, zaparkujeme, trčí nám nos auto viac ako meter lebo veď parkovacie miesta sú len pre malé autá. Ale dáme to a veď snáď sa nič nestane. To sme ešte len tušili že v Palerme to bude horšie, ale nechcem predbiehať.
Kus sme trčali, ale tak dozadu sa už viac ísť nedalo. Malé autá majú tí taliani.
Zaparkované, presun ku Koleseu metrom bol hladký, ideme nájsť, kde sú naši z angentúry odkiaľ máme lístky do Kolesea a Fórum Romanum. Lístky boli kapitoval sama o sebe. Neskor sme ich kupovali a už neboli vlastne žiadne. Okrem predražených s dopravou a neviem s čím. Ale predsa sa zadarilo. Našli sme Virtuálnu prehliadku aj s listkami na „skip the line“ do Kolosea, Fórum Romanum a na Palatín. Cena sa dala vydržať, tak ideme na to.
Prišli sme načas, našli sme ich. Ale neboli sme na zozname. Už poznám tieto talianske finty, nakoniec sa všetko vyrieši a tak bolo. Slečna niekam volala, potom veľa písala. Nakoniec sme sa dostali na zoznam na virtuálnu prehliadku a dokonca aj listky na „skip the line“ na 13:20. To nám trochu nabúralo časový plán lebo okolo obede sme už mali na pláne presun smer Vatikán resp. Pantheón ktorý sme chceli stihnúť pred Vatikánom kde sme mali vstup do múzeí na 15:00. Nevadí, nejako stíhame, to sa doladí.
Virtuálna prehliadka bola nakoniec dobrá voľba, pomocou okuliarov virtuálnej reality sa človek dokonale ponoril do reality starovekého Ríma. Už som, aj zabudol že pred Koloseom bola krásna veľká fontána ako aj obrovská socha Nerona. Impozantné a pohľad na nás ako krútime hlavou s okuliarmi na hlavne musel byť komický. Ale my sme videli virtuálnu realitu a dobré to bolo.
Ja a virtuálna realita, prvá skúsenosť, ale je to super, doporučujem.
Čakáme na prehliadku do Kolosea, máme ešte čas ale do Fórum Románum nás nepustia lebo lístky sa musia aktivovať v Koloseu. Tak smerujeme k Basilica San Clemente, kde je v podzení hrob Sv. Cyrila. Stíhame ešte krátku prehliadku, cez obed je bazilika uzavretá, a potom si konečne sadneme na kávu. Slnko pečie, je odhadom 37°C a keď počas cesty ku Koloseu vidíme niekoľkohodinovú radu na vstup do Kolosea (vrátane 3 sanitiek) pochvaľujeme si že máme lístky na presný čas a nemusím čakať. Striktne doporučujem priplatiť si „skip the line“ listky, hlavne počas leta a sezóny turistov. Inak by sme to nedali ani časovo a únava by bola enormná.
Basilica San Clemente, tu je pochovaný Sv. Cyril, čo máme štátny sviatok 5. júla. Chrám má 3 úrovne, zas to nie je také jednoduché.
Voda, v centre sú také fontánky s pitnou vodou. Realita je že sa čaká v rade aj 1/2 hodinu. Také si treba pripraviť fľašu a nabrať vodu do zásoby, aspoň liter alebo aj dva. Je to síce robota nosiť so sebou ale ušetríte čakanie na vodu alebo peniaze. Môžete si na ulici kúpiť ľadovú vodu ale cena za 1/2 litra je 2-5€. Áno dobre počujete, raz sme vymákli ponuku 5€ za 3x 1/2 litrové fľašky, asi už mal posledné a chcel sa ich zbaviť. Treba na to myslieť, my sme len 1/2 hodiny stáli v rade a doplnili sme sa všetky zásoby.
Koloseum je kolosálne, preto sa tak volá, konečne sme dnu a fotky hovoria za všetko.
Kolosálne Koloseum, netreba komentár.
Fórum Románum, je čerstvo po obede a Slnko pečie ako šialené. Prechádzame sa a už sa v duchu tešíme do metra a na presun do Vatikánu, v metre je príjemný chládok a oddýchneme si. A tak aj bolo, presunuli sme sa k Vatikánu, kde sme v príjemnej kaviarničke na terase, s výbornou kávou počkali na nášho sprievodcu do Vatikánskych múzeí. Káva 1,50€. Skoro všade. Len na margo veci.
Vstup do Vatikánských múzeí, Po 1/2 hodine čakania na slniečku vchádzame do vestibulu. Tam sa nás preberá náš sprievodca. Ale že úplný týpek. Namiesto šatky na paličke má japonskú zástavu s nápismi ktorým neorzimiem (tie japonské) ale stále sa sťažuje u perosnálu čo nám dáva naslúchacie prístroje. Vadí mu že sú čínske a nie japonské. Najprv som nevedel prečo ale potom som pochopil. Tie čínske fakt nefungovali dobre. Vzhľad? Totálny cestovateľ, angličtina top, výzor -5 ale všetko vedel. Ideme do múzeí. Hurá!
Priznám sa, jediný náš cieľ bol Sixtínska kaplnka. Ale to sa inak nedá, len cez múzeá. Ideme.
Nepôjdem do detailov ale keď už druhý krát povedal sprievodca že tie čínske pristroje sú slabé tak sa ozval jeden pán z našej skupiny. Síce zo San Francisca ale číňan. Hrozne ho sprdol, že to berie ako urážku, sprievodca sa na mňa usmial, ospravedlnil sa mu a šli sme ďalej. Sprievodca bol proste PÁN! Všetko vedel, každé dielo (rozumej sochu) opísal do detailov. Vysvetlil, to bolo pre mňa nové prečo majú muži na sochách listy na prirodzení. Pápež zakázal. Buď odbiť alebo prekryť. Holt, taká bola doba. Všetko sme prešli a našli aj chrtíkov na sochách. Veď to je jedno z nastarších psích plenien. Boli tak aj s bohyňou Dianou.
Náš sprievodca, svetobežník, mastný, spotený, unáhlený ale VŠETKO VEDEL, ideál.
Chrtík pri bohyni lovu Diana, datovanie cca 500 rokov pred naším letopočtom.
Sixtínska kaplnka. To bol náš cieľ. Teda môj, teraz budem osobný. Bol som už v Ríme, videl veľa ale Sixtínska kaplnka, od artista M… veš koho???
Ideme dnu. Silné bezpečnostné veci, ZÁKAZ FOTIŤ. Čo ti šibe? Tu som (jedna z mojich TOP10 v živote) žiadne foto??? Nikomu nehovorte, mám fotky, sem ju nedám. Prečo taký režim? Je to sväté miesto kresťanov, tam sa volí pápež. Bez debaty, toto je jedno miesto kde iné na svete nie sú. Aj keď nie som kresťaň ale mám úctu a toleranciu. Ale 1 foto som musel. Povedz mi čitateľ, TY by so to dal bez fotky???
Fotka z internetu, v kaplnke sa nesmie fotiť.
Toto bol zážitok, kontrolujeme nášho 4-nohého priatela na izbe. Ona spí. Ideme ďalej. Videné odfotené, končíme Vatikánske múzeá, ideme smer metro a fontána Di Trevi a potom Pantheon. A to bola CHYBA!!! Lebo Pantheon zatvárajú o 18:00 a my sme tam došli 18:02, ak by sme sa nezastavili pri fontáne Di Trevi by sme to stihli a aj tak sme šli naspäť k metru okolo nej. Škoda, toto som nezvládol. Ja som Pantheon videl, ale Mirka ešte nie, tak nabudúce. Ideme metro a ideme na ubytko, čaká nás tam Fara (to je ten náš pes čo šoféruje).
Ešte večera, a ráno ideme dalej na juh … smer Pompeje. Večera bola v miestnej pizérii, blízko nášho ubytka, všade majú takú pizuu že ten vrch je rozliaty, ani nerozoznáš jednotlivé veci čo ti tam dajú a tak to má byť. Nie ako na Slovensku že tam vidíš všetko čo ti na pizzu dajú.
Čím južnejšie, tým teplejšie, Pompeje
Vzdialenosť 250km, časový predpoklad 2,5 hodiny (akumulovaných 1455km a 15,5 hodín).
Pompeje poznám, treba ísť autom až kam sa dá, okolo vlakovej stanice a tam je parkovisko blízko vchodu. Prečo by sme šlapali v 38°C čo len 500m. Treba šetriť každý meter a každé deci vody. Vstup so psom do 10kg povolený, ale kontrolovali to tam. Všetko prebehlo podľa očakávania a sme dnu. Na zázname z GPS vidno že to bola len taká prechádzka, 5km ale videli sme niekoľko tých najzaujímavejších miest.
Pohľad zo satelitu, tam sa dá chodiť aj niekoľko dní, bohužiaľ toľko času a energie sme nemali. Ale určite to stálo zato.
Prosím pekne toto je prechod pre chodcov, má asi 2100 rokov (skoro presne). Kto vie ako to fungovalo? Za tie roky klesla cesta? Tiekol tam potok? Taliansky pes je už z tvojho rozmýšľania unavený. Napíš do komentárov.
Môj obľúbený pajdulák v Pompejách, keď som tam, musím ho vidieť. Kto to je? Daj do komentov.
Tak tento objekt som minule vynechal. Bordel. Doslova. Veď vidíte, ľudia tam čakajú v zástupe.
To boli Pompeje, fotiek a info máíte na nete na tony, našim najvúčším zážitkom bolo, že to absolvovala aj naša Fara, síce sa stále skrývala v tieňoch ale aspoň bola s nami, ona sa síce tvári že sa jej nechce ale keď je s nami je jej najlepšie. Sadáme teda do auta a ideme, smer Palermo. Ale nebude to také jednoduché.
Plavba do Palerma
Vzdialenosť 50km, časový predpoklad 1 hodina (akumulovaných 1505km a 16,5 hodín) autom, k tomu 320km a 10 hodín trajektom.
Aby bolo jasné, auto, by to bolo 720km a museli by sme niekde po ceste prenocovať. Alternatíva bola 10 hodín na trajekte, s vlastnou kajutou (sprcha, WC, všetko), reštuaráciou, barom. Najprv som nechápal kde budeme venčiť psa. Ale rýchlo som pochopil, na palube. Celé to stálo 190€ a teda ešte sme ušetrili a vyspali sa. Ale! Tu sa vrátime k očkovaciemu preukazu, ten sme nemali a ide na trajekt, ide sa na ostrov, tam môže byť nejaká karanténa, čo budeme robiť?
Odparkované, ideme sa najesť a kus relax. O 2 hodiny ideme na trajekt, vôbec sme nemuseli prísť tak skoro, teraz už viem.
Nič. Naskenovali nám lístky v prístave, o psovi ani nevedeli, opatrne sme prešli rampou na loď. Tu musím uznať že sa snažili, mám dosť nízky podvozok a ešte znížený o 1/2 palca (1,25cm) ale pekne ma nasmerovali šikmo na rampu a ukazovali či môžem. Proste Taliansko, tam sú na športiaky zvyknutí. Ale tak Lambo sa vie zdvihnúť to má aktívny podvozok, ale nie o tom som chcel.
Nalodení, auto na pokoji, my ideme do kajuty zložiť veci.
Odparkujeme, ideme vyvenčiť, najesť do reštiky v prístave. Klasika, veď prístav v Neapole. Čakal som naháňačky policajtov, ale nič. Kľud a pokoj, ani tu nebola mafia. Máme 2 hodiny do plavby, sedíme pri káve, relax, po tom teple v Pompejách, v chládku, Fara spí na zemi a my driememe na stoličkách. Pomaly pruchádza únava, Florencia, Rím, Pomeje. Tešíme sa na ubytko pri mori kde zostaneme niekoľko dní a nikam nepôjdeme. Ale tak to nebolo …
Vráťme sa k trajektu. Pre nás suchozemcov celkom neznámy spôsob cestovania. Možno si už bol na trajekte v Chorvátsku alebo Škótsku (ako ja) ale stále to bolo len tak hodinu, dve. Bez nocľahu. Úplne iný level. Kajuta bola čistá, rozmery asi ako väčiš kupé vo vlaku, 2 postele, ulička medzi nimi, oddelený kút s WC a sprchou. Aj keď mal trajekt tak 30 alebo viac rokov, všetko bolo čisté a priam voňavé. Mali sme aj okno (kajuty bez okna sú lacnejšie ako 10€) a tešil som sa na ráno, východ Slnka. Jeho západ sme videli z paluby ako sme boli venčiť našu psiu spolucestujúci. Ostatné psíkovia boli tiež. Ale! Nebola trávička, tak naša držala až do rána, hneď sme na pevnine šli do parku … zvládla to. Ten chrtík je proste skvelý pes.
Kajuta – kúpelka, wc, sprcha, všetko čo treba na 1 noc.
Dve postele, hádaj v ktorej spal pes?
Večera, reštaurácia celkom v pohode, boli sme neskoro, nebol plný výber ale najedli sme sa. V talinsku stále majú aspoň cestoviny. Mali aj na trajekte. Ideme spať. Huk motorov mi nedovolil tvrdo spať a budík bol na 5:00 lebo chcem vidieť východ Slnka. Inak tá tma na mori, kde nič nevidno ale že nič, je fakt tma. Tiež zážitok. Ráno východ Slnka, balíme sa, ideme sa vylodiť. Čaká nás Palermo. Je krásny, slnečný deň.
Najkrajší východ Slnka.
Palermo
Vylodili sme sa, treba niekam zaparkovať. Plán je, stráviť deň v meste a k večeru sa presunúť. Dnes konečne dorazíme do nášho cieľa kde strávíme niekoľko dní. Východné pobrežie Sicílie, ale k tomu neskôr. Mesto na ktoré so bol zvedavý, jeho povesť sa však minula realite. A tu dostanem k premávke a šoférovaniu v Taliansku.
Často počujete: „Taliani nezastavia ani na červenú.“ Nie je to pravda. Semafóry dodržiavajú, často sú pod kamerami, možno v minulosti to bolo iné. Ale aktuálne je to tak. Čo ignorujú a to hlavne od Ríma južnejšie je STOP-ka. Ani smerovky nedávajú a jazdia tak nejak intuitívne. Ale sú velmi odhladuplní a dávajú pozor. Síce z dvoch pruhov urobia aj štyri ale všetko funguje. V meste dodržiavajú aj maximálnu rýchlosť, na dialnici tiež. Okrem víkendov, ak sú práce na ceste o rýchlosť ombmedzená na 60kmh, cez víkend to ignorujú a idú 120-130kmh. Ale nie viac. Takže šoférovanie aj v Palerme bolo bez problémov.
Parkovanie, to je iný príbeh. na deň to v centre stojí 10€ a musíte im nechať kľúče od auta. S tým som nebol stotožnený a čakal som ako to dopadne ale nakoniec bolo všetko v poriadku. Vrátili nám auto a mohli sme pokračovať v našej ceste ďalej.
Palermo ako také je pomerne čisté mesto. Minimálne centrum. Môžete si tam kdekoľvek sadnúť na kávu. Rešpektujú turistov a my sme sa tam cítili bezpečne. Architektúra mesta je zmiešaná ale v centre uvidíte pravouhlé ulice, áno tak to bolo postavené už v stredoveku.
Takéto pekne vyzdobené koníky tam vozia turistov na kočoch.
Tú architektúru proste treba vidieť, ako aj celú atmosféru mesta.
Poobede sadáme do auta a ideme do cieľa našej cesty. Letovisko blízko mesta Taormina.
Cesta do Taorminy a začiatok pobytu na Sicílii
Vzdialenosť 280km, časový predpoklad 3,5 hodín (akumulovaných 1785km a 20 hodín), trajekt 320km a 10 hodín.
Cesta severom Sicílie je typu most – tunel a toto celých 240km až do Messiny a potom ešte kus do Mazzeo, pri mestečku Taormina kde sme plánovali prespať 6 nocí. Konečne sme dorazili ako sa hovorí: „k moru“. Áno, bývame takmer na pláži, odparkujeme a ideme si prebrať ubatovanie. Francesco mešká asi 5 minúť ale to nie je žiadny problém. Prišiel, dávame sa do reči a pýta sa odkiaľ sme:
– Zo Slovenska, sme na ceste pár dní a už sa tešíme na pokoj a kľud.
– Moja mamka je zo Zvolena!
Áno prehovoril na nás takou slôovenčinou že mnohé slovensklé celebrity by sa mohli hanbiť. Tak dobre som sa veľmi dávno nezabavil a bolo to znamenie že malo význam cestovať takú diaľku, už len kvoli tomuto zážitku, 2000km od domu stretnúť niekoho kto hovorí plynulou normálnou slovenčinou. Bol to gól a na toto budeme dlho spomínať.
Ubytovali sme sa, popozerali okolie, dobre sme. More čisté tak ako len môže byť, kamienková pláž ako v Chrovátsku, málo ľudí. Zevraj cez víkend bude plno ale inak tak do 10 slnečníkov. Teplo. Slnko. Dobre sme. Ani sme si neuvedomili že Fara nemá očkovací preukaz a nikto nás nikde nekontroloval. Teraz je to už jedno, už nás čaká len cesta domov ale to až o pár dní. Ideme relaxovať a oddychovať.
Aby ste mali predstave kde sme boli, priamo pod Etnou, mestečko Mazzeo, hneď vedľa malebné mestečko Taormina.
Samotné mestečko Mazzeo, je klasické dovolenkové mestečko, pláže po celej dĺžke, pomenáda, hlavná cesta, ubytovania, reštaurácie na pláži. Hlavne kľud a to sme chceli. Okrem víkendov! To sa tam nahrnú taliani a uličkami mesta sa nedá prejsť. A už vôbec nie širším autom, domáci také nemajú ale mi sme tam boli na korábe ciest. Cez víknend sme mali problém dostať sa k apartmánu. Ale stačilo trpezlivosť, domáci pochopili že oni sa musia uhnúť, my to proste nedáme.
Takto relaxujú psy na horúcej Sicílii, v chládku na zemi.
A takto sa tam chladím ja, v mori ktoré malo tak 26°C a vzduch 42°C.
Výlet do Taorminy a bude aj Etna?
Vzdialenosť na parkovisko pod Etnou a späť, 120km, časový predpoklad 3 hodíny (akumulovaných 1905km a 23 hodín), trajekt 320km a 10 hodín.
To by sme neboli my aby sme nemali tak jemne povedané – extrémne nápady. Jeden z nich bol že si zabehneme do mestečka Taormina. Čože je to 200m prevýšenie, veď je to dokopy len 7km, dáme si tam obed, pozrieme mestečko a malo by odtiaľ byť vidno Etnu. O tom že to bol fakt odvážny nápad sme sa dozvedeli keď sme sa dostali na cestu. Teplo, kopec, pot nám tiekol po čele. Ale našli sme cestičku lesom, priamo hore do Taorminy. Autá jazdia okolo po ceste, ale my sme šli rovno hore. A rovno hore to bolo výškových asi 200m a inak 500m … stále ako do neba. Chodník bol celkom zarastený a zamyšľali sme sa kedy naposledy tadiaľ niekto išiel. Hady sme nestretli, sem tam nejaká jašterica. Celí zničený sme došli do Taorminy, ja som si kúpil pivo a rovno sadol na schody vedľa takého bufetu. Polhodinku som regeneroval.
Ale stálo to za to. Výhľady neskutočné, videli sme aj grécky amfiteáter (vedeli ste že Sicíliu pôvodne obývali gréci pred rimanmi?) a videli sme konečne Etnu, síce v opare ale bola tam. A dymilo sa z nej. Další deň bola sobota a my sme vedeli že víkend nechceme byť na našej pláži lebo tam bude plnka. Takže zajtra výlet na Etnu a pozajtra Syrakúzy a najjužnejší cíp Sicílie. Mestečko Taormina je velmi pôvabné, výborne sme sa tam najedli, našli bankomat ale furt dokopca, všetky uličky.
Takéto krásne výhľady boili na cestičke do kopca, tam dole pri mori sme bývali. Ani sa nepýtaj koľko bolo stupňov.
Grécky amfiteáter, v pozadí Etna, musel to byť v tej dobe úžasný pohľad a takým prírodným pozadím.
Taormina, typické sicílske mestečko na kopci a v kopcoch.
Je sobota, pri mori bude nával tak ráno vyrážame smer Etna. No ráno, my kým sa na dovolenke zobudíme, naraňajkujeme, prejdeme so psom tak je skoro obed. A bol problém. Pomerne úzka cesta bola na oboch stranách plná odparkovaných aút a zostalo miesto na 1 pruh aj to celkom úzky. Plus si domáci mysleli že na parkovisku ktorám cesta končila a kde sme bývali zaparkujú. A tak sa snažili. My sme síce jedno miesto uvolnili ale okamžite bola obsadené. Snažil som sa im vysvetliť že tam aj tak nezaparkujú a musia cúvať aby som ja vyšiel ale nepomohlo. Tak sme zostali čakať a nakoniec to vzdali a pustili nás. A tak sme vyrazili k Etne, necelých 15 minút nám trvalo 500m autom.
Samotná Etna je viditeľná z veľkej diaľky. Je to jeden obrovský kopec z ktorého sa dymí. Neprehliadnete ho. Cesta je celkom dobrá asfaltka až k lanovke, je tam veľké parkovisko (myslím že 7€ za deň) a odtiaľ, z nadmorskej výšky 1900mn.m. sa za 30€ vyveziete do výšky 2500mn.m. (cena je adkvátna, z dôvodu aktivít sopky musia kontinuálne monitorovť a stabilizovať stožiare lanovky) odtiaľ idete pešo (na vrchol je to viac ako 5 hodín) alebo 4×4 autobusmi (UNIMAG, ďalších 30€) až pod vrchol do výšky cca 2900mn.m. … Výška sopky sa mení, aktuálne to 3357mn.m.. Pritom pád kilometrov od nej je more, takže pekne stúpa z nadmorskej výšky 0 až to svoj vrchol.
My sme teda zaparkovali a využili lanovku na cestu. Potom sme urobili nenáročnú prechádzku (podľa GPS do výšky 2600mn.m.), naša psia spoločníčka sa tam necítila dobre, je to mesačná krajina, žiadny ale že žiadny život, ako sa hovorí „ani vtáčika letáčika tam nechyrovať“ a povrch bol taký divný sopečný štrk ktorý mal veľmi ostré hrany (zlé pre psíkov) a bol aj celkom teplý. Naprik tomu že teplotu vzduchu ani moc nie. Tak sme ju aj nosili, veď nie je problém. Videli sme čo sme chceli vidieť, aj keď nás lákala cesto hore ale máme rozum a vedeli sme vopred že so psíkom máme určité obmedzenia a to je v pohode.
Cestou dole sme sa ešte zastavili v obchodínku so suvenírmi a okrem mega kvalitného olikového olej z úrodných svahov pod sopkou tam majú aj sošky so sopečného úplne čierneho kameňa.
V zelenom obdĺžniku je naša prechádzka z parkoviska aj s lanovkou, v modrom je vrchol Etny a červená šípka ukazuje kde sme bývali.
Takto to tam vyzeralo, mesačná krajina.
Takto dymí, potvora jedna veľká. Nie, to nie sú oblaky.
A takto sa tam skáče, neviem či je tam menšia gravitácia alebo čo.
Výlet na najjužnejší cíp Sicílie a do Syrakúz.
Vzdialenosť a aj späť, 350km, časový predpoklad 4,5 hodíny (akumulovaných 2255km a 27,5 hodín), trajekt 320km a 10 hodín.
Tak to bola Etna, asi najväčší zážitok z celej cesty, teda okrem tých dní lehnenia pri mori, to sme tiež potrebovali. Na druhá deň, v nedeľu, sme vedeli že u náš na pláži bude zas plno tak sme sa vybrali na ďalšé výlet. Tento krát smer najjužnejší cíp ostrova Siciília a cestou naspäť sa zastavíme v Syrakúzach. Plán sme aj dodržali.
Volá sa to Isola delle Correnti a je to ostrovček na ktorý sa dá prejsť pešo, voda tam siaha max. po kolená. V blízkosti je zopár pekných pláží, plážové reštaurácie ale inak len skleníky v ktorých sa pestujú paradajky. Všsade samé paradajky, asi zásobujú celé taliansko. Ešte je tam socha Ježiša Krista, pekné miesto, ale nič bez čoho by sa nedalo žiť. No ale ja musím tie „naj“ miesta a toto bolo jedno z nich.
Ešte jedna zaujímavosť, zo západu omýva brehy Tyrhénske more a z východu Iónske more. Áno aj preto bola Sicília osídlená v staroveku grékmi.
Mapka, takto to vyzerá na juhu Sicílie, ostrovček dokonca je tam pláž.
Isola delle Correnti, ostrovček alebo poloostrov? Tak v zásade sa suchou nohou prejsť nedá.
Socha Ježiša Krista, za ním Isola delle Correnti. Vľavo Iónske more, vpravo Tyrhénske more.
Po krátkom pobyte na najjužnejšom juhu a pri vysokej teplote sme sa presunuli do Syrakúz. Jedno zaujímavé mest v ktorom asi najviac cítiť vplyv grékov ktorý pôvodne obývali ostrov. Historické mestečko a najviac sa nám páčilo že tam fungujú, neviem presne či rikše ale my sme to volali Piaggio. Boli sme už unavený a tak sme si jedno také objednali, aj so šoférom. Stálo to 70€ na 1 hodinu ale oplatilo sa. Pán šofér nám urobil niekoľko zastávok, všade vysvetlil o čo ide a čo vidíme. Používal Google translator a pekne to prekladalo do angličtiny, on hovoril taliansky. Videli sme teda ruiny gréckeho chrámu – Tempio di Apollo (Apolónov chrám), Cattedrale metropolitana della Natività di Maria Santissima (najznámejšia katedrála prestavaná z gréckeho chrámu), Papyrus, jediné miesto kde rastie na úžemí európy ale aj Castello Maniace (pevnosť na okraji mesta). Uličky mesta si užévame v pohodli malého vozidla ale odmenou sú naše oddýchnuté nohy plus sme sa čo to dozvedeli. V neposlednom rade sme ušetrili čas a videli oveľa viac ako sme plánovali.
Jedna z typických akchitektúr v Syrakúzach.
Tak toto sú tie vozítka, Piaggio. Pohodlne sa usadíte a šofér vám všetko poukazuje, povozí vás po centre a o dôežitých miestach porozpráva.
Apolónov chrám (Tempio di Apollo – Apollonion), z čias keď na ostrove žili gréci.
Syrakúzska katedrála, pôvodná stavba pochádza zo 7. storočia, na nasledujúcej fotke z interiéru vidno pôvodné stĺpy.
Syrakúzska katedrála, interiér, po stranách vidno pôvodné stĺpy zo 7. storočia.
Papyrus, myslím že len tu rastie v Európe a aj keď je všetko obklopené morskou vodou, tento prameň a táto voda sem presakuj z pevniny a je sladká. Preto tam rastie papyrus, v skanej vode by nerástol. Papyrus nie je tá palma ale tie nižšie rastliny čo vyrastajú z vody.
A takto sme sa vozili.
Pred opustením Sicílie ešte pár informácií. Väčšina diaľnic na Sicílii je bezplatných, platý sa len v okolí mesta Messina, takže sme minuli dokopy 4€, na Sicílii. Oni tie dialnice sú asi vedené iba ako rýchlostné cesty, ale kvalitou sú lepšie ako u nás. Lístky na trajekt späť ne pevninu z Messiny netreba kupovať vopred, priamo v prístave sú lacnejšie, 36€ za 2 osoby a auto, cez agentúru vopred 46€. Avšak na trajekt cez noc, kde treba istotu že budete mať kajutu, doporučujem kúpiť vopred.
Takže sme sa zbalili a šup na trajekt späť na kontinenet, tá plavba trvala len 20 minút. Z mesta Messina do Villa San Giovanni.
Alberobello
Vzdialenosť 460km, časový predpoklad 6 hodín (akumulovaných 2715km a 33,5 hodín), trajekt 330km a 10,5 hodín (tu sme sa preplavili 10km za 1/2 hodinu).
Alberobello je magické mestečko, nachádza sa presne v tom mieste ako sa opätok čižmy pripája na podrážku a centrum mestečka je plné domčekov ktoré sa volajú trullo. Táto oblasť Talinska sa volá Apúlia. Našincovi menej známe ale ako každá má svoje neskutočné čaro. Úzke uličky a typické domčeky, myslím že ich je tam okolo 1300. Aj vďaka tomu je mestečko zapísané v UNESCO.
Trullo, niekedy 1 kužeľ ale väčšinou je to tak že každá izba domu je jeden kužeľ.
Trullo (mn.č. trulli; z gréckeho τροῦλλος, kupola) je tradičný apúlsky kamenný dom s kužeľovou strechou. Trulli boli všeobecne budované ako obydlia alebo sýpky. Tradične sa stavali bez cementu či malty, a tým pádom nepodliehali zdaneniu. Tento štýl je rozšírený aj na okolitom vidieku, kde je väčšina polí oddelená kamennými múrmi stavanými nasucho.
Steny trullov sú vybudované v dvoch vrstvách: vnútorná, uzatvorená vrcholovým klenákom, je z vápencových balvanov, a vonkajšia, z vápencových dlaždíc, zabezpečuje, aby bola stavba vodotesná. Pôvodne bola kužeľová konštrukcia budovaná priamo na zemi, ale väčšina dochovaných stavieb je položená na obvodových múroch. Na vrcholku kužeľa trullov v Alberobelle býva normálne vežička, ktorá môže slúžiť ako dekoračný dizajn, vybraný kvôli určitej symbolike. Takéto symboly môžu byť planetárneho charakteru, môže to byť malocchio (uhrančivé, zlé oko), kríž, srdce, hviezda, polmesiac a hviezda, alebo ešte zopár iných.
Parkovanie pomerne nákladné, cca 30€ na noc ale ja tam jeden kemp, kde sa dá zaparkovať aj s karavánom a za celonočné parkovanie osobného auta chcú myslím 8€, karavan so servisom výmeny vody a podobne 20€. Čo je veľmi slušná cena. Volá sa to Parcheggio „Nel Verde“ a dokonca sa dá aj v chládku pod olivovníkmi zaparkovať. Nás dali hneď vedľa domčeka vrátnika, lebo že si chce urobiť fotky na web.
V jednom sme bývali a toto bola spálňa, ale domček maj aj obývačku, kúpeľnu a aj:
… aj kuchynku.
San Marino
Vzdialenosť 630km, časový predpoklad 6,5 hodín (akumulovaných 3345km a 40 hodín), trajekt 330km a 10,5 hodín.
San Maríno patrí medzi veľmi malé štáty Európy. Hlavné mesto je San Maríno.
Je to najmenšia republika a tretí najmenší štát v Európe a je piatym najmenším samosprávnym štátom na svete. Sanmarínska republika je pokojná enkláva ležiaca na východných svahoch Apenín. San Maríno nie je členom Európskej únie, no napriek tomu používa ako svoju menu euro. S Talianskom vytvorili colnú a menovú úniu.
Úradným jazykom je taliančina, aj napriek tomu, že väčšina obyvateľov rozpráva starším dialektom.
Bola to posledná zastávka na našej ceste, bolo treba prespať a oddýchnuť si pred posledným skoro 1000km úsekom domov. O tomto tzv. mestskom štáte asi viete skoro všetko, je z neho krásny výhľad na okolie a často vidno aj morské pobrežie. Mestečko má komplet stredovekú architektúru. Je tam trochu problém s parkovaním ale netrena sa báť ísť až hore na posledné parkovisko, ceny sú rovnaké a hneď budete v meste. Prípadne sa dá vrátiť nižšie ak by bolo plné, my sme na ňom zaparkovali úplne bez problémov. Cena 8€ na deň ale v hoteli nám dali zľavu 50% tak nás stálo parkovanie od poobedia do 10:00 rána 4€.
Určite si tam treba dať zmrzlinu, nekupovať likéry, v Apúlii majú lepšie. V reštauráciách výborné jedlo, doporučujem osobne jednu kde sme sa skvele najedli La Terrazza. Hotel na vysokej úrovni, všetko tam proste funguje. Cenovo ako inde, majú tam lacnejší benzín, treba pri odjazde natankovať na hlavnej ceste pod historickým centrom.
Záver
To je všetko, posledný úsek cesty zo San Marína domov, cca 950km nám ubehol celkom rýchlo a večer sme boli doma. Pridám ešte niekoľko faktov a postrehov.
- Vstup so psom nebol nikde problém okrem múzeí, reštaurácii na trajekte. Reštaurácie, obchody, trajekty, lanovky, žiadny problém.
- Zmrzlina je všade geniálna a netreba ju vynechať.
- Ceny benzínu sú rôzne, pozor na príplatok za obsluhu, môže byť až 30-50 centov, samoobslužné sú lacnejšie, najlacnejšie sú uplne bez obsluhy len na bankovú kartu.
- Mafiánov sme nevideli a všetci ľudia boli k nám veľmi milí a slušní. Dokonca obavy so zanechania kľúča na parkovisku sa nenaplnili. Aj keď podľa informácií čo máme, v Bari sa to nedoporučuje.
Štatistiky
Údaje z palubného počítača v aute.
Do celkovej precestovanej vzdialenosti treba okrem cesty autom pripočítať trajekt Neapol – Palermo 320km, Messina – Villa San Giovanni 10km a lanovka na Etnu 2km.
Spolu precestovaných 4593km.
Najvyššia navštívená nadmorská výška 2600mn.m. najnižšia 0mn.m. – počas jedného dňa.
Upozornenie, tento text je pred jazykovou úpravou a korekciou.
Pridaj komentár