Máj 25th, 2015
Cez Premium Outlet sme dorazili do oblasti San Francisco. A to priamo do mesta Palo Alto. Rozhodli sme sa pre takúto cestu, aby sme následne prešli cez celé San Francisco z juhu a potom cez svetoznámy most Golden Gate. Podarilo sa a ušetrili sme $7, totiž prejazd mostom je spoplatnený len v smere zo severu na juh.
Golden Gate, most ktorý sa volá zlatý ale je oranžový a pôvodne mal byť čierno-žltý. Asi každý, kto zavíta do tejto oblasti, neodíde bez aspoň jednej fotky, na ktorej by tento most nechýbal. Patrí do miestnej panorámy a skutočne ho vidno z viacerých smerov a miest v celej oblasti. Miest z ktorých je možné sa kochať pohľadom naň je hneď niekoľko.
Prvý deň sme zvolili južný koniec (začiatok?) mosta. Tesne pred jeho začiatkom, ak prichádzate z juhu, je odbočka na parkovisko. Platí sa $2 na 1 hodinu, ak si dobre pamätám. Žiadna tragédia. Je tam aj miesto na piknik, dokonca pre niekoľko rodín. Príjemné prostredie a posedenie, hlavne ak praje počasie. Pri fotení vás môže zaskočiť svetlo ako zaskočilo nás. Totiž slnko Vám bude dosť svietiť do objektívu a preto na večerné fotenie doporučujem skôr miesta pri severnom konci mosta. Hlavne začiatkom mája.
Golden Gate, pohľad z južného portálu.
Totiž pre zmenu, ak prichádzate k mostu od severu, tesne pred mostom je odbočka doprava na 2 výhliadky. Tá 1. bude určite preplnená a ak nebudete mať šťastie, ani tam nezaparkujete. To druhé parkovisko, je asi 500 metrov ďalej a je aj vyššie položné. Myslím si, že fotky práve z tohoto miesta sú najlepšie. Ale treba vyskúšať.
Za prejazd mostom sa platí $7 v jednom smere, zo severu na juh. Prejazd opačným smerom je bezplatný. Pozor, nie je možné zaplatiť na mieste a ani v hotovosti. Treba si vyklikať na internete, zadať svoju kreditnú kartu a následne budú poplatky zúčtované na túto kartu. Prípadne si overte v požičovni odkiaľ máte požičané auto. Nám to nevedeli povedať, lebo my sme brali auto v Los Angeles a v San Franciscu sme ho mali v pláne vrátiť. Tesne pred odletom. Mýtne poplatky sme vyklikali správne, všetky 3 spoplatnené prejazdy boli korektne naúčtované na zadanú kreditnú kartu.
Deň po príjazde sme si boli pozrieť pár zaujímavých miest.
Previezli sme sa pochopiteľne známou električkou ktorá nemá trolej. Vlastne to ani nie je električka ale lanovka. A tak sa aj volá – Cable car, poháňa ju totiž lano, ktoré je ukryté vo vozovke a vozeň sa na toto lano podľa potreby pripája. Lano je totiž sústavne v pohybe konštantnou rýchlosťou. Boli sme sa pozrieť aj v múzeu, kde je hlavná strojovňa a vedľa obrovská prevodovka lán. Tá poháňa všetky linky z jedného miesta (presne povedané 4 sľučky, linky v cestovnu poriadku sú len 3 lebo 1 linka je tvorená dvoma slučkami). Keď si predstavíte, sú to 4 veľmi dlhé sľučky z oceľových lán. Celkom zaujímavý je systém kladiek a napínania lana. Totiž to hrubé oceľové lano sa počas svojej životnosti predĺži asi o 30 metrov. Ak by teda nebolo sústavne napínané, systém by prestal fungovať. Zaujímavá, 100 rokov stará technológia, stále funkčná.
Za zmienku ešte stojí, že na konečnej zastávke, sa vozne musia otočiť o 180° a to ručne. Vozeň je totiž čisto mechanické zariadenie. Ak máte smolu, je možné že na nastúpenie na východzej zastávke budete čakať v rade aj hodinu alebo dve. Treba naskočiť na inej zastávke, ak sa dá. Pozor, nenaskakovať za jazdy, to sa robí len vo filmoch. Voz musí zastať pre výstup a nástup pasažierov.
Obratisko vozov.
Ale najprv, ako úplne prvú vec ráno, sme sa previezli autom po známej ulici Lombard Street. Čím je známa a výnimočná? Je to jedna z najzakrivenejších ulíc na svete a navyše je strmá, takže ak chcete zísť autom dolu kopcom, musíte prejsť osem zákrut v 180-stupňovom uhle. Popritom dávať pozor na turistov ktorí sa po nej motkajú pešo a nemali tú odvahu alebo možnosť sa po nej previezť autom. My sme mali. Prešli sme si ju hneď dvakrát. Raz na nečisto, dole sme vyložili kameramana a druhý krát už načisto. Pochopiteľne aj s video záznamom od kameramana. Toho sme dole naložili do auta a šli ďalej.
Prvý deň sme stihli ešte čínsku štvrť. Potom Mission Dolores – najstaršia budova v meste, bola založená v roku 1776, prestavaná v roku 1782 za krutého vykorisťovania miestnych indiánov. No a pozreli sme sa aj na Women’s Building – prvé ženami vlastnené a riadené komunitné centrum v USA. Zaujímavá je nástenná maľba ženských ikon, od mayských cez čínske bohyne, po moderné hrdinky ako Rigoberta Menchu, Hanaan Ashrawi alebo Jocelyn Eldersová. No a nakoniec Pier 39 a uškatce ktoré si tam len tak hoveli na pontónoch.
Women’s Building.
To už ale išiel večer a nás čakala plavba na obávaný ostrov Alcatraz. Podarilo sa nám rezervovať (niekoľko mesiacov vopred) práve večernú prehliadku. Tá má úplne iný náboj ako denná a obsahuje aj výklad a sprievodcov na úvod a na záver prehliadky. Plus doplnkový program (video o históriiu). Plavba trvala ani nie 15 minút a boli sme na ostrove. Ešte pred pár desaťročiami tam končili väzni a to tí najhorší. Myslím dokonca, že väčšina to boli recidivisti. No boli aj výnimky. Napríklad známy mafián – Al Capone. Rozhodli sa ho tam presunúť z väzenia v Atlante, aby bol izolovaný od svojich kumpánov ale aj pomstichtivých mafiózov. Strávil na ostrove niečo vyše 4 rokov a aj to väčšinu v miestnej nemocnici. Trpel totiž pokročilým štádiom syfilisu a nakoniec umrel pár rokov potom na infrarkt. Myslím že na Floride.
Väznica Alcatraz, podľah z lode.
Prehliadka je niečo čo musíte vidieť na vlastné oči. Väznica je to pomerne malá a útulná, ale všade cítiť dopad ťažkých ľudských osudov. Najhoršie na pobyte v tejto väznici ani nebol samotný fakt byť tam ale to, že bola tak blízko mesta, slobody a pritom tak vzdialená. Napríklad, pri oslavách Nového Roku, bolo na ostrov počuť ako sa ľudia v meste zabávajú. Počuli to aj väzni cez otvorené okienka. Veľmi zlý pocit.
Cela vo väznici Alcatraz, zachovaná v reálnom stave.
Dozvedeli sme sa o niekoľkých osudoch, aj o väzňoch čo sa pokúsili ujsť. Zaujímavé je, že pokusov bolo niekoľko, ale vlastne ani jeden nie je doložený ako úspešný. Ani jeden väzeň sa v konečnom dôsledku nedostal na pevninu, na slobodu. Teda aspoň sa o tom nevie.
Ešte dodám, počas oficiálnej prehliadky, je najznámejší obyvateľ spomenutý len veľmi okrajovo. Mali sme ale to šťastie, že sme začuli, ako sa jedna domáca turistka na neho vypytuje miestneho zriadenca. Pridali sme sa k nim a ukázal nám aj jeho celu. Tá nie je súčasťou prehliadky a teda si ju musíte nájsť buď sami, alebo poprosiť zriadenca. Bol veľmi ochotný a všetko nám o Alfonzovi porozprával. Áno, plným menom (vrátane prezývky) sa volal Alphonse „Scarface“ Capone.
Za tmy sme sa vrátili k autu. Parkovisko bolo otvorené len do 10pm a my sme to stihli pár minút predtým. Ale stihli. Zaplatili sme $22 za celodenné parkovanie a išli na hotel. Na druhý deň nás čakal posledný celý deň našej cesty.
Ráno sme rovno odparkovali v parkovisku hneď oproti ako deň predtým a blízko Pier 39. Pozreli sme si akvárium ktoré je v jeho blízkosti – Aquarium of the Bay. Veľmi poučné miesto, hlavne pre deti. Krásny zážitok, aj keď niektorí hovoria že by mohlo byť väčšie. Nám sa páčilo. Dajú sa tam pozorovať živé vydry (spia 18 hodín denne) a dokonca aj pohladkať malé raje a aj hviezdice v akváriu. Dá sa ich dotknúť. Podľa mňa veľmi zaujímavé.
Hviezdice v akváriu sú nádherné, dá sa ich dotknúť.
Kúpili sme si dvolístok, takže sme z akvária zamierili do múzea voskových figurín – Madame Tussauds. Klasické múzeum voskových figurím, pri mnohých sú rekvizity s ktorými sa dá odfotiť. Tiež fajn zážitok, celkom zábava. Ak tam pôjdete, malý tip: toalety sú len na druhom poschodí. Keď sme tam boli, nebola vystavená Lady Gaga, to nás trochu sklamalo, bola totiž na reklamných letáčikoch, ale bol tam Mark Z a Steve J, tak som bol spokojný.
Steve Jobs.
Záverečný deň bol relaxačný a tak trochu smutný. Nechcelo sa nám ísť domov. Sadli sme na Pier 39 do štýlovej krčmy, dali sme si pivo a pomaly začali spomínať.
Posledný večer sa niesol v znamení balenia. Pokazila sa nám váha na kufre, ale našťastie nám požičali z recepcie. Na ďalší deň sme ešte boli kúpiť 1 kufor, lebo sme sa nevedeli zbaliť. Okolo 11am sme boli nastúpení, všetci štyria, plus 6 kufrov a poď ho na letisko. Vrátili sme auto a let prebehol podľa plánu. Šťastne sme prišli domov.
Ďakujem za pozornosť, ak ste sa dočítali až sem a uvítam akékoľvek komentáre. Možno ešte časom doplním do jednotlivých blogov informácie, ktoré mi nenapadli keď som to písal. Niektoré som písal na tablete ešte počas cesty, možno doplním fotky, možno nejaké video. Taraz idem ešte dotriediť fotky, po prvom výbere ich je viac ako 1000 a ešte nehovorím o video materiály. Avšak už prebieha aj plánovanie novej cesty, v zime za polárnou žiarou.
Pridaj komentár