Tak sme si jedno nedeľné ráno povedali, že sa pôjdeme niekam prejsť. Bolo krásne počasie a vyslovene nás to ťahalo von. Našli sme na internet informácie o Königswarte, rozhľadni na vrchu Hindlerberg. Je to najbližší rakúsky vrch od Bratislavy a vlastne každý bratislavčan ho už videl, no nie každý tam bol. Ani ja. A tak sme sadli do auta a vyrazili smerom do hraničnej dedinky Berg.
My sme štartovali z dedinky Berg, od reštaurácie, blízko nej je parkovisko a ďalej už musíte isť pešo. Dá sa tam dostať aj na bicykli, z centra mesta je to asi 12 kilometrov. Chodník vedie aj z dedinky Wolfsthal, cez diviačiu oboru. Ale nechcelo sa nám naháňať sa s diviakmi, zvolili sme si tú romantickú a nie dobrodružnú trasu.
Parkovisko, tam treba zaparkovať.
Celý chodník je značený červenou značkou a treba sa pripraviť na krásne výhľady. Hlavne ak vám praje počasie. Na niekoľkých miestach je k dispozícii lavička alebo priam sedenie vhodné na piknik. Na úplnom vrchu je dokonca aj ohnisko, ak si ho stihnete obsadiť, viem si tam predstaviť perfektnú opekačku. Ale k tomu neskôr.
Prvá výhliadka nás čakala už po pár krokoch.
Chodník vedie lesom, väčšinou je asfaltový a ako sa dá predpokladať do kopca. Počas celého výstupu prekonáte 188 výškových metrov (spolu v obidvoch smeroch, hore a potom dole) a celá trasa má cca 2,4 km. Pozor, nie určený len pre peších turistov, treba zosadnúť z bicykla alebo ho nechať dole. Viac vidno na priloženej mapke:
Jedna cesta, voľným tempom, asi na 1 hodinku.
Cestou je možné sa pozrieť aj na vodáreň. Nepodarilo sa mi o nej zistiť viac informácií, ale podľa mňa je v prevádzke, nevyzerala úplne opustená. Ak máte niekto infomácie, privátam ich v komentároch, článok s radosťou aktualizujem.
Konečne sme na vrchu, už sme sa báli že ideme zlým smerom alebo po zlom chodníku. Ale zablúdiť sa nedá. Na konci chodníka je romantická lúka. Ideálna pre nenáročné športy s deťmi. My sme si vydýchli po výstupe, nezanedbali sme pitný režim a po pár minútach sme pokračovali pár metrov k rozhľadni.
Tie sateliotné antény patria k miestnemu koloritu. Je to vojenské zariadenie.
Musím povedať, že to miesto je oáza kľudu. Napriek krásnemu počasiu tam bolo málo ľudí (do 10 aj s nami dvoma) a bolo tam klasické ticho ako v prírode. Len spev vtákov a šum lesa. Almázia na dušu.
Na lúke sú 3 sedenia na piknik, pri jednom je aj ohnisko.
Piknikové sedenie s ohniskom je v chládku pod týmto stromom.
Výhľady sú fantastické, vidno aj 80 km do diaľky. Viac fotiek nedám, treba vidieť.
Pre informácie netreba chodiť ďaleko. Všetko sa tu dozviete.
Rozhľadňa bola postavená v roku 2001 a na jej vrchol vedie 120 schodov. Výhliadková plošina je vo výške 19,2 m.
Prajem príjemný výlet!
Pridaj komentár