Nie, nebudem sa venovať vežiam Prahy, nášho bývalého mesta za bývalého režimu. Mimochodom ich zoznam nájdete na tejto stránke. Skôr by som sa chcel podeliť o zážitky z jeho návštevy, hlavne o tie pozitívne. Síce to nebolo prvý krát, ale keďže mám pamäť ako dážďovka, budem sa venovať len poslednej návšteve, od štvrtku do nedele, minulý týždeň.
Upozornenie: Toto nie je ani reklamný materiál ani kritika, linky a presné adresy poskytnem na požiadanie.
Deň prvý – štvrtok
Po ubytovaní sa v našom obľúbenom hoteli (už 3. rok po sebe) sme zbehli okolo tancujúceho domu na prístavisko k Vltave a kúpili si cca jednohodinovú vyhliadkovú plavbu po Vltave. Nikde v stánkoch navôkol nebrali ani € a ani platobné karty. „Jó, jenom český peníze a karty to už vůbec neberem“ – nám v jednom z nich odpovedal predavač so silno slovenským prízvukom. Snáď bude nejaká možnosť na lodi. Zvykne to tak byť, aj minulý rok to tak bolo. Nebola, len automat na české mince. Tak nám treba, mali sme si zameniť „české peníze“, oni totiž eura neberou.
Našťastie sme pred nástupom na palubou stihli zabehnúť do Potrefenej Husy na jedno kvalitné pivo a zaplatili kartou. Vivat!
Večer sme bežali do Hard Rock Café. Tu sme mali rezervovaný stôl na 1. poschodí pri zábradlí. Posadili nás k stene ale po pripomenutí našej rezervácie sme hneď dostali miesto ktoré sme chceli. Plus bod.
Obsluha perfektná (chlapec z Rumunska, šikovný), nápoje super, jedlo na výbornú. Predjedlo – jednu porciu, sme si dali všetci štyria. Potom nasledoval New York strip steak – 340g, zo stredu krájaný, 21 dní odležaný, pripravený podľa želania (medium-rare) a s Merlot cesnakovým maslom. Taký výnimočne chutný kus hovädzieho som ešte v živote nejedol. Výsledok na jednotku s hviezdičkou. Mínusom snáď bolo poznanie, že pre jemnejšie pohlavie nedoporučujem predjedlo. Žiadne. Nejedia potom hlavný chod.
Išli sme spať. Všetci sme ledva fučali s plnými bruchami.
Deň druhý – piatok
Po raňajkách sme vystrelili za kávou, v očakávaní zážitku z cibetkovej kávy v kaviarni Al Cafetero. Všetko čo píšu na stránke je pravda. Pán majiteľ je naozaj milovník kávy. Po stručnom úvode a vysvetlení, že sme takmer laici, ale čo to o káve vieme (napríklad si nebude pýtať cukor, aj tak by sme ho nedostali), nám ponúkol, že nám pripraví Vacuum Pot z klasickej kávy (rozumej jednodruhová arabica top kvality z Etiópie) a s cibetkovej Kopi Luwak. Pri rovnakom druhu prípravy budeme môcť porovnať rozdiel.
Almázia.
Obidve boli skvelé, na môj vkus síce slabé, lebo som zvyknutý ne ristretto, ale chuť bola fantastická. Klasickú kyslosť arabica kávy nebolo pri cibetkovej cítiť. Skôr čokoláda alebo niečo zvieracie … prečo, to je jasné. Super zážitok. Na záver som si dal espresso z mixu arabica Etiópia a Keňa (majiteľov obľúbený pomer, neprezradil) a to bola bodka. Fantastická bodka. Top káva môjho života. Zatiaľ.
Nasledoval výstup na Hanavský pavilón odkiaľ je údajne najkrajší pohľad na mosty. Posúďte sami.
Unavení a hladní sme sa tešili na obed v reštaurácii Jedová chýše. Názov, stránka, jedálny lístok a príbeh, ako sa hovorí so zápletkou, sľuboval gastronomický zážitok. Opak bol pravdou. Pirohy z mrazáku sa nedali krájať, roštenka len v úprave médium (podľa jedálneho lístka, inak to bola verzia well done), obsluha prekysnutá. Škoda. Taký dobrý potenciál a také mrhanie. Ale nechali sme im tam pozdrav …
Sklamaní obedom a vyhnaní dažďom sme si urobili poobednú siestu na hoteli. Podvečer dali fernetík a šli na večeru. Len vedľa hotela, asi 30 metrov. Volá sa to U Karla a je to krčma na motívy vojaka Švejka. Personál je štandardne na vysokej úrovni, pivo top kvalita a naozaj typická česká kuchyňa (nie všade tomu tak je aj keď to píšu v jedálnom lístku). „Švejk“ – ako toto miesto familiárne voláme nesklamal. Kotlíkový guláš kapitána Lukáše bola jedna veľká delikatesa.
Deň tretí – sobota
Ráno nás privítalo krásne slnečné počasie. Po piatkovom upršanom dni to bola hotová almázia na naše duše a tak sme vyrazili do mesta. Na niečo sladké – do francúzskej cukrárni Saint Tropez na Vodičkovej ulici. Ani tá nesklamala. Ani koláčiky a ani obsluha. Treba ochutnať.
A potom priamo na „Staromák“ k orloju. Zakúpili sme si lístky, dokonca kombinované do veže, sálov a podzemia. Ľúto mi bolo turistov čo stáli pred nami a keď prišli po 15 minútach na rad, predavač ich otočil lebo chceli platiť € a nie CZK. Bolo mi to trápne a keby som mal zvyšné CZK tak by som im tie lístky kúpil. Ak chcete vidieť Staroměstké náměstí z vtáčej perspektívy, pripravte si české koruny.
Exkurzia začala načas, bola v českom jazyku. Jeden sprievodca, veľmi milý pán a 6 turistov. Z toho my štyria a dvaja ďalší bolo tiež Slováci. Chvíľu som mal pocit že my máme väčší záujem o českú históriu ako Česi. Ale určite sa mýlim, všetci tam už boli pred nami.
Prehliadka bola super okrem nekonečného čakania na vstup do veže. No nakoniec sme si vyšliapali až nahor. Stálo to za to, výhľad bol impozantný, skoro až epický! Dole sme šli výťahom, to bolo super rýchle.
Poobede cesta na Smíchov a ďalší vrchol nášho programu. Návšteva pivovaru Staroprameň. Tu nás bolo znova 6, ako na radnici, ale tentokrát to bol český manželský pár. Asi je o tom pivo väčší záujem ako o radnicu. Neviem. Prehliadka bola moderná, audiovizuálna, bez sprievodu. No na záver bolo možné položiť otázky priamo pri výčape. Mali sme prehliadku s ochutnávkou tak sme na záver dostali 1 pivo zdarma a ešte sme si jedno prikúpili. Konkrétne Granát a bola famózny. Nedá sa napísať. Odporúčam.
Večera v kubánskej reštaurácii Le Bodeguita del Medio na Kaprovej ulici. Skvelá kuchyňa, zaujímavé špeciality, len si treba na večeru rezervovať miesto, inak nemáte šancu. Rezervácia sa dá urobiť cez internet. Perfektná atmosféra, živá hudba, super obsluha, chutné jedlo. Niet čo vytknúť.
Deň štvrtý – nedeľa
Pochopiteľne odchod domov. Predtým ešte nejaké tie obchody na „Václaváku“ a v okolí a potom už smer diaľnica a Slovensko. Pred hranicami s našou domovinou nesklamali ani strážcovia zákona, no na nás nemali šancu.
Patrilo by sa zhodnotiť. Bolo výborne. Hlavne vďaka spoločnosti, ktorú sme mali so sebou, ale aj vďaka ľuďom, ktorí dokážu „prekročiť svoj tieň“, aby tomu druhému vyšli v ústrety. A tí malí nepodstatní človiečikovia, čo nám robili vrásky na čele? Na tých sme už zabudli a ostali len tie príjemné zážitky.
Praha, vidíme sa aj budúce leto 2014.
Pridaj komentár