Mávam také nápady, ako aj tento. Čo tak ísť na moje narodeniny na výlet do Paríža? A už sa plánovalo.
Zvyknem si urobiť taký časový harmonogram, len easy v Excely aby mal človek predstavu. Je dobré aj vedieť čo je už zaplatené a čo ešte bude treba platiť. Prípadne aj sumy, ja som tento plán robil bez toho čo koľko stojí, veď mám narodeniny.
Let do Paríža
Možností je niekoľko. Nízko nákladové spoločnosti lietajú na letisko Paríž Beauvais-Tille. Je to ďalej od centra a cesta trvá autobusom od 1 do 2,5 hodiny a pripadlo mi ako strata času. voľba teda padla na Austrian Airlines let priamo na letisko Charlesa de Gaulla (CDG). Odtiaľ je spojenie do centra vlakom RER (linka B) za cca 40 minút a priamo sa dá prestúpiť na metro až do cieľa cesty. Lístok stojí 11,80€ jedna cesta. V nedeľu to bolo horšie, bola výluka (stavebné práce kvôli olympiáde) a tak sme na konečnej prestúpili na autobus, časovo to bolo o 1/2 hodinu dlhšie. Treba si nechať časovú rezervu, nám sa to oplatilo a let domov sme stihli.
Ideme na narodky, prípitok musí byť. Už v lietadle.
Hotel
Nájsť ubytovanie nie je žiadny problém. Ak ste nevyhrali v Športke tak sa treba pripraviť na relatívne malé izby a bez výhľadu na Eiffelovu vežu. Mne sa poradilo nájsť v širšom centre, blízko stanice metra. Milý a útulný hotel, dôležitá je čistota. My sme našli Fred Hôtel, stále to je do 30 minút metrom do centra, jeden prestup je v pohode. Na prvé ráno sme si priobjednali raňajky ale na ďalšie už nie, našli sme po ceste k metru bistro kde boli raňajky oveľa lepšie.
Veľmi útulné izby, veľká posteľ, čistá kúpeľňa.
Víťazný oblúk
Pricestovali sme podvečer a tak padla voľba na návštevu Víťazného oblúka – Arc de Triomphe de l’Étoile. Ten je otvorený denne až do 11-tej večer (október – marec do 10:30). Predtým sme si dali ešte prechádzku po Avenue des Champs-Élysées, čo je asi najznámejšia ulica v Paríži. Tomu zodpovedá aj jeho šírka, 70m a dĺžka skoro 2km. Len pre zaujímavosť, cena nájmu je aj viac ako 11 000 €/m2/rok (zdroj Wikipédia).
Ja fakt obrovský, z fotiek tak nevyzerá.
Na Víťazný oblúk vedú schody, veľa schodov, presne 284, ale výhľad na mesto z jeho strechy je úchvatný. Veľmi dobre odtiaľ vidno aj Eiffelovu vežu a hlavne keď sa zotmie, je to obrovský zážitok. Vo vnútri je múzeum o jeho histórii.
Večerný pohľad na Champs-Élysées a Eiffelovu vežu.
Eiffelova veža
V piatok ráno, v deň mojich nerodením, sme vyrazili k jednému z najväčších zážitkov, Eiffel Tower Tour. Mali sme sprievodcu a boli sme relatívne malá skupinka. Stretli sme asi 300m od veže a išli sme na to. Sprievodca bol veľmi príjemný a vtipný pán už od začiatku. Vedel kedy kam ísť a ako sa dostať čím najrýchlejšie na vežu. Našťastie sme neboli v čase najväčšej sezóny a v útrobách veže sme sa ocitli doslova za pár minút.
Originál nákres vrcholu veže.
Po tom ako sme sa vyviezli výťahom na 1. poschodie nasledoval krátky výklad o jej histórii a rôznych faktoch. Keďže vonku bolo celkom chladno a fúkal vietor, bolo super že sme to absolvovali vo vnútri a až potom nás sprievodca zobral von na prehliadku 1. poschodia. Prvý výhľady na Paríž boli perfektné. Našťastie bola dohľadnosť veľmi dobrá a bolo vidieť široko ďaleko.
Následne nás zobral na 2. poschodie kde nám poskytol ďalší výklad a rozlúčil sa s nami, zbytok prehliadky, vrátane cesty výťahom až na samotný vrchol veže, bol už v našej réžii.
No a potom to prišlo, nastupujeme do výťahu na vrchol a toto je pre mňa ten najťažší zážitok. Presklené okná výťahu umožňujú sledovať ako sa konštrukcia veže okolo výťahu zužuje a ja osobne som mal pocit že čochvíľa zmizne a my sa ocitneme len vo vzduchu. Lietania sa nebojím ale tieto vysoké veže, to mám strach. Dorazili sme, ja som bol asi celkom bledý, ľudia na mňa kukali ale vyhliadka je tam presklená a môj strach zmizol. Dá sa ísť ešte schodmi na terasu, úplne hore, je to som nedal ani teraz a ani minule keď som tam bol 1. krát. Aj výhľady na všetky svetová strany boli úchvatné aj cez sklo. Treba to vidieť, fotky sú len časť zážitku, určite tá menšia.
Po prehliadke sme sa presunuli na námestie Trocadéro, cestou tam sa treba na Esplanade du Trocadéro (hore na schodoch) otočiť vzad a vychutnať si asi najkrajší pohľad na Eiffelovku. Na námestí sme si dali obed. Z obeda sme mali v pláne sa pozvoľne presunúť do Louvre ale to už je iný príbeh.
Fotka z námestia Trocadéro.
Narodeninový obed na námestí Trocadéro.
Louvre
Musíme vidieť La Giocondu (Mona Lísa po našom). No presun nebol taký jednoduchý. Naobedovali sme sa vyrazili smerom k metru. To bolo ale uzavreté a všade zrazu veľa policajtov. Čo sa stalo? Berieme do rúk mobily a hľadáme správy. Neďaleko je veľvyslanectvo Iránu a údajne tam bol nahlásený potenciálny bombový útok. Celá oblasť bola teda uzavretá a metro na tej stanici nezastavovalo. Ako sa presunieme do Louvre? Boltom a fungovalo to. Cez aplikáciu ako doma, platba kartou ako doma.
To je ona, La Gioconda.
Nebudem sa tu rozpisovať a tomto obrovskom múzeu. Tam sa dá stráviť niekoľko dní. My sme sa ale vybrali len niektoré exponáty ktorá sme mali na pláne. Hlavne staroveké antické sochy a potom maliarov renesancie, vrátane toho malého obrazu. Podľa mňa až taký malý nie je, no nie je plagát na stenu ale z tej vzdialenosti na ktorú sa k nemu dá dostať ho veľmi dobre vidno. V miestnosti kde visí sa treba pripraviť na veľa ľudí, viac som zažil asi len v Sixtínskej kaplnke. Ak má človek trpezlivosť dá sa odfotiť si aj selfie. My sme ju nemali. Ale nejaké foto pochopiteľne bolo.
Nejaká socha.
Ak si nechcete zničiť nohy, treba si naštudovať plán múzea a neblúdiť len tak. Lebo to sa proste nedá. My sme mali jasný cieľ a aj tak sme si na záver radi sadli do miestnej kaviarne a oddýchli pri kávičke s koláčom.
Potom sme sa presunuli ku katedrále Notre-Dame, tá je po požiari stále v rekonštrukcii a údajne bude minimálne do konca roka. Ale aspoň nejaká tá fotka exteriéru so žeriavmi sa podarila.
Versailles
V sobotu sme mali na pláne výlet do Versailles. Dostavili sme sa na miesto odchodu a autobusom sme celá skupina presunuli k zámku. Mali sme svojho sprievodcu, bolo nás asi 15, plus boli v autobuse ešte 2 také skupinky. Podľa toho kto si akú prehliadku objednal. Klasika, rada na lístky na niekoľko hodín, taký odhad, my sme ale šli hneď dovnútra ako organizovaná skupina.
Je to proste masaker, to sa musí vidieť, zažiť, precítiť.
Znova sa mi potvrdilo že sprievodca je veľké plus. Upozornil nás na dôležité veci čo sme videli a poskytol nám veľa hodnotných informácií. Po prehliadke paláca sme sa presunuli do záhrad. Tam nám ukázal tzv. Bosquet. Sú to také skryté zákutia v záhradách, vedie k nim ulička a človek ich vidí až keď tam je. Často sú to rôzne zaujímavé fontánky a o tomto som vôbec nevedel. To som bol prekvapený.
Toto je jeden z Bosquet ktoré sme navštívili. Že vraj sa tam originálne randilo.
Tam nás rozpustil, jeho sprievod sa skončil a mali sme 2 možnosti. Mohli sme ísť von z areálu a k autobusu, ten nás vzal naspäť do Paríža alebo nám sprievodca ponúkol lístky na vlak a mohli sme zostať dokedy chceme a vrátiť sa individuálne vlakom. Vybrali sme si prvú možnosť, bolo to tak akurát ale tešili sme sa na neskorý obed v Paríži.
Bazilika Sacré-Cœur
Tak toto bolo mimo plánu ale mali sme čas do večere, tak ideme pozrieť. Našiel som najkratšiu cestu metrom a tak sme dorazili a ideme ďalej pešo. No asi som trochu zle naplánoval ale dostali sme sa do takej štvrti, no nemali sme pocit že bezpečnej. No prešli sme a potom konečne schody, a už bol pred nami tento chrám. Znova vec čo treba vidieť, aj z toho uhla a ešte aj počasie prialo.
Schody k Sacré-Cœur.
Ideme dnu a vtedy ma, čo býva zvykom len v ozajstných chrámoch, zasiahla tá energia, to dobro, tá pokora. Konečne som sa v kľude zapozeral na maľbu Ježiša Krista nad oltárom. Je namaľovaná na polguľovitej ploche a výsledný pocit je 3D:
Čitateľ, posúď sám.
Večera na lodi na Seine
Unavení po veľa nachodených kilometroch vo Versailles a potom do kopca na Sacré-Cœur sme sa tešili že posedíme. Ale nájsť kde kotví loď sme vedeli že nebude celkom jednoduché. Aspoň podľa recenzií na webe. No nakoniec to bolo úplne super označené, našli sme to na prvý šup a už sme len tak posedávali v parku a čakali na nalodenie.
Skoro 3 dni boli za nami, celkom frmol každý deň, už bolo toho celkom dosť ALE ide sa večeru na lodi na Seine. A zo Seiny vidieť Paríž a Eiffelovu vežu – bez komentára. Počasie, prialo a my sa naloďujeme. Večera bola super, mali sme presne to miesto čo som rezervoval, teda pri okne. Ale dalo sa ísť aj von na strechu lode, na terasu a odtiaľ sa kochať výhľadom. Neopísateľný zážitok, znova iný uhol pohľadu na mesto a jeho dominanty.
Cesta domov
Stále som nerozumel prečo mi Google píše 1,5 hodinu cesty na letisko keď po prílete to trvalo maximálne 3/4 hodinu. Ale tak sadli sme na metro a v centre vystúpili, pozeráme., celé zle. Ideme dobrým smerom ale čas a prípoje nesedia. Dal som sa do reči zo spolucestujúcimi a zisťujeme že kvôli olympiáde sú na trati rekonštrukčné práce a tak pôjdeme zlým smerom, potom nás odtiaľ prevezie autobus na letisko CDG. A tak bolo. Našťastie sme mali dostatočnú časovú rezervu a všetko sme stihli. Na inej konečnej metra ako je letisko ale je to také rozdvojenie nás naložili do pripravených autobusov a zaviezli na letisko. Preto treba mať rezervu pri ceste na letisko.
Ale ešte ráno, pred cestou na letisko sme sa dali raňajky a pozreli sme si aspoň exteriér Invalidovňe (Les Invalides). Nebol už čas, ale dali sme si prechádzku a snáď sa podarila aj nejaká fotka.
Tu je pochovaný Napoleon.
Tipy a triky
Nakoniec sa nám neoplatilo kupovať celodenné lístky na metro. Sú totiž na 1,2,3 a 5 dní a potrebovali sme na 4. Z letiska a na letisko by to aj tak neplatilo tak sme si kupovali na jednotlivú jazdu. Odporúčam si pozrieť na stránke t+ ticket.
Vstupenky na prehliadky som skoro všetky riešil cez Viator (okrem Louvre, tam sa dá kúpiť vstup na presnú hodinu priamo na ich stránke), dá sa na nich spoľahnúť hlavne čo sa týka času. Ak má človek nabitý program a nechce stáť v rade napríklad do Versailles aj niekoľko hodín, toto odporúčam. Plus sprievodca poskytne stále veľa informácií, ak treba zabezpečia aj dopravu (napr. do Versailles). A má to ešte jednu výhodu, všetky objednávky cez Viator sa platia až 24 hodín pred začiatkom a dovtedy je možné ich bezplatne zrušiť alebo zmeniť termín.
Strava. Raňajkové menu v reštike okolo 12€ aj s nápojom. Často je to omeleta so šunkou alebo so syrom. Na ráno výborný začiatok. V centre v reštauráciách mávajú obedové menu. Má 3 chody, výborne sa dá najesť aj vybrať a stojí cca 25€. Alebo potom tatarák, ale pozor u nich je to hlavné jedlo, máva 330g a podávajú k nemu hranolky. Chutí trochu inak ako náš, mne viac chutil ten čo robievam doma podľa klasickej našej receptúry. Pivo v reštauráciách drahé, tvrdý alkohol ešte viac. Ale na narodeniny sa to nepočíta.
Tatársky biftek so šalátom a hranolkami.
Pridaj komentár