December 21st, 2015
Polárna žiara je svetelný úkaz na oblohe, ktorý vzniká pôsobením elementárnych častíc slnečného vetra pri vstupe do zemskej atmosféry, alebo do atmosféry iného kozmického telesa. Keďže magnetický pól Zeme je posunutý voči zemskej osi (cca. smerom ku Kanade), jednou z vyhľadávaných lokalít na jej pozorovanie je práve mesto Tromsø (S69° 39′, V18° 57′). Vzdušnou čiarou z Bratislavy je to približne 2400 km takmer presne na sever, o 21° zemepisnej šírky severnejšie.
Pohľad na mesto Tromso s charakteristickým mostom a Arctic Cathedral (biely ihlan vpravo dole na pevnine).
Je to nórske prístavné mesto a správne centrum regiónu Troms. Žije tu okolo 57 015 obyvateľov (2012). Mesto je druhým najväčším európskym mestom za polárnym kruhom (po ruskom Murmansku). Ôsme najväčšie mesto krajiny sa nachádza v severnej časti Nórska, na pobreží Nórskeho mora asi 350 km severne od polárneho kruhu. Polárny deň tu vďaka polohe trvá od 18. mája do 26. júla, polárna noc zas od 26. novembra do 15. januára. Dôležité prístavné mesto je kultúrnym, hospodárskym aj politickým centrom regiónu a rozkladá sa na ostrovoch Tromsøya, Kvaløya a priľahlej pevnine, nazývanej Tromsdalen. Ostrovy s pevninou spájajú dva mosty a podzemný tunel.
A práve tam sme sa rozhodli stráviť tieto Vianoce.
Deň 1.: Presun na sever Európy.
Plánovaný štart z Bratislavy o 8:00, smer letisko Schwechat. Potom zo Schwechatu do Oslo. Let podľa plánu, Austrian Airlines, cca 12:30 sme pristáli v Oslo.
Letisko je to celkom pekné. Trochu nepríjemné bolo, že sme si museli zobrať batožinu, prejsť cez colnú kontrolu (1 unudený colník podopieral stenu) a potom check-in. Aspoň, že ten bol rýchly. Len načítali kódy z batožiny. V cieli sme zistili prečo. Na vnútroštátnom letisku nie sú colníci.
Na letisku v Oslo sme teda stihli aj malé občerstvenie. Dve bagety, jeden pekanový koláč, 1/2 litra vody. Celé za 210NOK.
Dojedli sme a o 13:35 začalo nastupovanie do lietadla smer Tromsø. Asi 15 minút sme so štartom meškali, čakali sme pasažierov z Kodane. Štart bol rýchly a prudký. Občerstvenie strohé. Káva, čaj a pohár vody v cene. My sme si dali Sprite, pivo Mikkeller Red a 2 malé krabičky čipsov Pringles. Spolu za 16€ (pivo za 8€).
Počas letu sa veľmi rýchlo zotmelo. Leteli sme do polárnej noci a bolo to cítiť. V Oslo slnečno a deň, hodinku nato tma. V Tromsø sme pristáli za úplnej tmy. Počkali sme na batožinu, kúpili si v kiosku lístky na mestkú dopravu a šli na taxík. Prečo lístky na mestskú dopravu a taxík? Lebo taxík z letiska nás troch stál 170NOK, autobus by stál 240NOK. Jasná voľba.
Jazdí sa tu pomerne rýchlo, aj na ľade. Všetky autá majú totiž zimné pneumatiky s oceľovými hrotmi. Myslím, že u nás je to zakázané.
Hotel je super. Clarion With, hneď v prístave, s výhľadom na most a katedrálu (treba si priplatiť). Dali sme si vafle a vyrazili do mesta na pivo.
Výhľad z okna hotela. Oplatí sa priplatiť. Úplne iná atmosféra.
Ølhallen. Piváreň na prízemí miestneho pivovaru Mack. Ponúkajú tam 50 druhov čapovaného piva. Ste 350 km za polárnym kruhom a taký pivný raj. Pivo sa objednáva a platí pri výčape, takže žiadna obsluha, len výčapníčka. Dal som si Mack Porter. Bol neskutočne ľahký a dobre sa pil. Bohužiaľ sme nemali dostatok času a priznám sa ani síl, ale ochutnal by som aj tých ostatných 49. Vrátili sme sa teda do hotela na večeru a vybaliť batožinu.
Presne 50 píp.
Deň 2.: Múzeum, planetárium a polárna žiara.
Z centra treba nasadnúť na autobus č. 37 a odviezť sa priamo k múzeu. Múzeum v Tromsø nie je veľké, ale prehliadka sa oplatí. Páčila sa nám prírodovedná expozícia venovaná živočíchom žijúcim v tejto oblasti, ale aj moriam, geológii a podnebiu. Vyslovene krásne expozície zvierat s neuveriteľnou úrovňou spracovania. Skoro, ako živé.
Kostra veľryby v reálnej veľkosti.
Pekná je aj expozícia o dávnych obyvateľoch severného Nórska zvaných Sami. Dozvedeli sme sa, ako žili v minulosti – v stanoch a primitívnych obydliach, ktoré rozložili, naložili na sane a pomocou sobov presunuli na iné miesto, ale aj čo-to z ich súčastnosti. Kedy sa z minority, menšiny, ktorá nemala moc – stal hrdý, dnes v Nórsku akceptovaný národ, s vlastnými právami a parlamentom.
Príklad expozície v múzeu.
Soby. Kapitola sama o sebe. Zo zákona patria všetky pôvodným obyvateľom, teda príslušníkom národa Sami. Hotovo. Nikto iný ich nesmie ani loviť a ani krotiť, či držať v zajatí. Maximálne sa na nich pozerať, čo sa podarilo aj nám. Ale o tom neskôr.
Takto žil národ Sami.
Z múzea sme prešli cez lesík k autobusu č. 33 a presunuli sa k miestnej univerzite a to konkrétne do najsevernejšieho planetária. Planetárium je skvelý zdroj informácií hlavne pre deti. Sú tam expozície typu – „Ako veci fungujú“ a hlavne premietanie krásneho filmu o polárnej žiare. Na polguľové plátno v 3D. Oplatí sa pozrieť.
Planetárium. Kým sme sa tam dostali, teda o 2. hodine popoludní, bola tma. Tak to tu vyzerá v decembri.
Odtiaľ sme sa presunuli na hotel, dobre sa najesť a byť pripravení na výjazd za polárnou žiarou o 18:00.
Pozorovanie polárnej žiary. Hlavný bod nášho programu. Cela táto cesta sa odvíjala od túžby vidieť, ako to vyzerá naživo.
Rozhodli sme sa využiť služby spoločnosti Arctic Explorers, ktorá patrí k špičke v tejto oblasti.
Vyzdvihli nás presne o 18:00, ako to bolo dohodnuté a potvrdené pár dní predtým prostredníctvom e-mailu. Najprv sme išli do ich skladu vybrať si a prezliecť sa do zateplených a nepremokavých kombinéz. Vrátane kvalitnej a teplej obuvi, v prípade potreby boli k dispozícii i čiapka a rukavice. Bola to skvelá voľba. Byť hodiny von na snehu, na to treba iné oblečenie, ako má bežný človek. Plus tieto kombinézy majú aj reflexné prvky. Čo sa v noci v lese naozaj zíde.
Počasie nám neprialo. Bolo kompletne zamračené, žiadna viditeľnosť oblohy. Predpoveď nám však priala. Okolo 11-tej sa malo vyjasňovat a noc mala byť jasná, mesačná. Po asi 1,5 hodinovom presune na juh od Tromsø sme založili náš tábor. Ďaleko od civilizácie, na peknom rovnom mieste, odkiaľ bolo vidno široko-ďaleko. Žiadne prírodné ani iné prekážky vo výhľade.
Skvelé miesto a počasie.
Ako prvé sme si všetci nastavili fotoaparáty a vtedy to celé začalo. Na oblohe sa vytvoril zelený pás … polárna žiara.
Rýchlo sme sa presunuli na hlavné stanovisko, asi 50 metrov od auta. Odtiaľ sme mali nerušený výhľad na sledovanie nebeského divadla. A stálo to za to. Malo by to byť jasné z fotiek. Zážitok na celý život.
Asi okolo polnoci sme si založili oheň, nás sprievodca zohrial večeru a dobre sme sa najedli. Neskôr sme ešte dostali aj kávu a čaj a dezert na záver.
Divadlo po večeri bolo ešte krajšie. Trvalo síce kratšie, ale tie tvary sa nedajú popísať.
To sa musí vidieť. Fotka je málo.
Na ceste domov – bolo už viac ako 2 hodiny ráno – sme znova zbadali z auta polárnu žiaru. Zastavili sme a pozorovali. Niektorí už boli unavení ale my nie. Tancovala celá obloha, úplne dynamická forma a dokonca po druhej ráno, čo je výnimočné! Maximum je totiž medzi 10-tou a 1 ráno. Stihli sme zopár fotiek a za 3 minútky bolo po divadle. Počkali sme ešte asi 15, minút ale už sa nevrátila.
Naspäť do skladu, prezliecť sa a na hotel. Do postele som sa dostal o 4:30 ráno a o 9:30 nás brali autom na výlet cez fjordy. Ale o tom neskôr.
Polárna žiara je pomerne slabo viditeľný úkaz a treba dovoliť očiam, aby sa adaptovali na tmu. Na fotkách vyzerá krajšie, ale fotky nezachytia ten pohyb. Ako sa vlní, vzniká, presúva sa, mení a zaniká. Je živá.
Deň 3.: Výlet k fjordom.
Byť v Nórsku a nepozrieť si fjordy? To by sa nerátalo. Deň začal dosť náročne. Do postele sme sa dostali po návrate zo sledovania polárnej žiary okolo 4:30 ráno. Pred hotelom nás vyzdvihli o 9:30 a to sme ešte stihli aj raňajky. Spánok teda nič moc.
No náš sprievodca, Luca (pôvodom z Parmy) bol celkom zábavný a nedovolil nám spať.
Hneď v prvom fjorde, kde sme sa zastavili asi po 20 minútach cesty, sme uvideli kosatky. Dobre to začalo.
Presunuli sme sa k asi najkrajšiemu fjordu v danej oblasti – Ersfjord.
Ersfjordbotn. Pod tou sieťkou sušia ryby.
Je to miesto kde sa sušia ryby. Dnes už len ako delikatesa, priemysel sušených rýb sa presunul inde. Tu si ich ľudia sušia pre svoju potrebu. Ryba sa vyčistí a suší. Konkrétne 3 mesiace dnu a 3 von pri teplote od 0 do 5°C – čo je v tejto oblasti celá jeseň – pričom sa tie ryby sa ničím neochucujú. Nasolí ich len slaný vzduch od mora a preto sa musia sušiť blízko neho. Aj sme dostali na ochutnanie. Nič moc, niečo ako zápalka čo chutí ako ryba.
Takto vyzerá kúsok sušenej ryby, chutí ako zápalka.
Okrem toho nádherný výhľad. Ďalej nás čakala krásna cesta údolím, ktorým sme sa presunuli ku Katfjordu. A tam sme videli veľryby. Ozajstné. Bolo ich asi 10 až 15. Pomerne ma prekvapilo, že ich známe dýchanie bolo počuť až na breh. Potúlali sme sa po okolí a vyrazili do cieľa našej cesty, ktorým bol „letný ostrov“ Sommarøy. Cestou sme stretli stádo sobov. Smiešne utekajú tieto tvory. Veľmi smiešne.
Skupinka veľrýb na výlete.
Tu zas stádo sobov na výlete.
Pred mostom sme sa zastavili na neskorší obed. Luca vytiahol super bagety, lososové a so sobím mäsom, urobil kávu a čaj podľa želania.
Ja som vytiahol tľapku naplnenú koňakom Martel a rozlial ho do pripravených štamperlíkov. Luca si nedal. Ale mali ste vidieť mladý pár zo Singapúru, ako im zasvietili oči, keď som nalial a druhýkrát, keď vypili. Chalan si dal hneď aj do druhej nohy! Pochvaľovali si, ako dobre hreje. Veď my vieme, čo treba, keď vonka mrzne a fúka arktický vietor a k tomu mali ešte oblečené len rifle a nie extra teplé topánky. Stačilo pár minút v chlade a bola im zima. My sme boli oblečení ukážkovo, vrátane spodného prádla z vlny merino.
Most na ostrov Sommarøy.
Po prejazde jednosmerného mosta (semafór riadi, ktorý smer je kedy prejazdný) sme boli v cieli našej cesty. Malebný koniec pevniny, otvorené more, ďalej sa dá pokračovať len loďou. A tam búdka s toaletou. Zadarmo. Takú čistú toaletu som dávno nevidel … Koberčeky na podlahe, niet čo dodať.
Búdka na konci sveta. Nikde nikoho, len čistý záchod.
Cesta späť bola veľmi rýchla. Všetci okrem šoféra sme ju odspali. Večer sme mali relax na izbe. Po dvoch náročných dňoch to bola najlepšia voľba.
Deň 4.: Polaria. Štedrý večer.
Po krátkej prechádzke po obchodoch, kým boli otvorené, sme sa vybrali do akvária – Polaria.
Pomerne malé, ale pekné akvárium. Mne sa páčilo, že tam boli aj otvorené akváriá a návštevníci sa mohli dotknúť živočíchov žijúcich v nich.
Je možné sa ich dotýkať. Nesmú sa brať do ruky.
No boli tam aj veľké akváriá, s veľkými rybami a krabmi. Do tých by som ruku nedával. Ani som nevidel odvážlivca, ktorý by toto odporučenie nebral vážne.
No a vrcholom programu bolo kŕmenie a cvičenie tuleňov.
Majú tam 2 väčších a 2 menších. Každý má svoje vedierko so symbolom a už vie, ktoré je čie. Podľa toho idú k chovateľke. No a za odmenu nám urobili zopár trikov, vyskočenie k lopte a podobne. Veľmi živé a vnímavé tvory. Tulene sme videli i v San Franciscu, ale tam len ležali na móle a driemali. Tu plávali odušu a zjavne sa dobre cítili. Pozreli sme si aj panoramatický film o prírode za polárnym kruhom.
Veľmi čiperné zvieratá, človek by nepovedal.
Pekné a poučné to tam bolo. Doporučujem.
Štedrý večer sme strávili v hoteli. Moja pani priniesla so sebou a pripravila oplátky s medom a bobaľky s makom. To nám naservírovala, ako doma. Potom sme pokračovali večerou. Lososia polievka a pečené sobie rebrá s červenou kapustou a ružičkovým kelom. Dobre sme sa nejedli a zbytok večera strávili na izbe. Dokonca sme si tam každý našli aj darček.
Typická večera. Na fotke chýba pečené rebro zo soba, na to som nemal chuť.
Deň 5.: Polárne múzeum. Prvý sviatok vianočný.
V tento deň sme mali veľmi jednoduchý plán. Polárne múzeum a prechádzka po meste. To prvé sme len tak tak stihli. Boli sme totiž pozvaní na obed (kapustnica a ryba so šalátom) k Slovákom, ktorí tam žijú a náhodou sme sa zoznámili.
Obed bol fantastický, ako doma. Skvelá kapustnica a k zemiakovému šalátu grilovaný halibut. Veľmi dobrá ryba a úplne bez kostí. K tomu pivo a dokonca domáca, slovenská, východniarska slivovica. No to by som si ani vo sme nepredstavil.
Vrátim sa ešte k múzeu. Zdá sa byť pomerne malé a ako keby bolo len v garáži. Tie budovy aj sú drevené, ale má dve poschodia s ozaj mnohými exponátmi venovanými bádaniu severných oblastí. Preto tam nechýba ani sekcia venovaná jednému z najznámejších nórov – Roaldovi Amundsenovi. Exponátmi sú makety, ale aj originály zachovaných predmetov. Plus vypreparované zvieratá. Tiež poučné a zaujímavé. Škoda, že sme boli trochu v časovom strese. Nevadí. Bolo to super.
Roald Amundsen. Snáď každý vie kto to bol.
Takto sa lovili tulene a takto vyzerá koža z nich.
Oblečenie a reálie polárnych bádateľov spred cca 100 rokov.
Skvelý deň a skvelý večer za nami.
Deň 6.: Druhý sviatok vianočný, výlet za veľrybami.
Tento deň sa niesol v duchu určitého sklamania. Na jednej strane krásne snežilo a všetko bolo biele, krásna vianočná a zimná atmosféra. Na druhej strane fúkal vietor a tak nám zrušili plavbu loďou za veľrybami.
Naši kamaráti nám však neskutočne pomohli a navrhli nám spoločný výlet autom. Pozrieme sa po fjordoch a pokúsime sa nájsť miesto, kde sú veľryby. Vyrazili sme v ústrety smehovej búrky. Vlastne to bol dôvod, prečo nám zrušili výlet loďou. Mali sme isť takou pomerne malou, len pre 8-10 osôb a to priamo do Katfjordu. Ten je ale situovaný práve v smere, odkiaľ išla búrka a silný vietor. Dokonca aj vo viac krytých fjordoch boli pomerne vysoké vlny. Okrem toho, bola aj slabá viditeľnosť. Asi by sme aj tak nič nevideli.
Autom sme sa previezli po okolitých fjordoch a pozreli sme si miesta, kde sme pred troma dňami neboli, ale aj miesta, kde sme už boli.
Za polárnym kruhom v decembri slnko nevychádza a tak je počas dňa málo prirodzeného svetla. Vlastne len niekoľko hodín. Po výlete sme sa preto vrátilo späť do centra a sadli sme si na jedno pivo vo veľmi známej pivárni. Piváreň sa volá Jernbanestasjon – Vlaková stanica a celé je to paródiou na fakt že do Tromsø žiadna železnica nevedie. Koho zaujímajú cenové relácie …? Päť veľkých pív nás stálo presne 496 NOK. Dokonca tam majú aj vozeň pre fajčiarov. Je to totiž skôr vlak ako stanica, čo sa interiéru týka.
Presne ako v našich vlakoch II. triedy. Len pivo tam majú oveľa lepšie.
Dosť bolo piva, vyhladli sme. Bol vhodný čas a tak sme spojili príjemné s užitočným a zavítali na loď – tzv. Hurtigrute. Je to denné lodné spojenie mesta s okolitými mestami na severe Nórska. V smere z juhu na sever tam stojí loď od 14:30 do 18:30 (potom pokračuje ďalej do Skjervøy, Hammerfest, North Cape a Kirkenes). V opačnom smere, zo severu na juh, zakotví o 23:45 a pokračuje ďalej o 01:30 v noci smerom do Finnsnes, Lofoty, Trondheim a Bergen. Lode chodia presne, okrem prípadov keď je zlé počasie. Ale to sme si už zvykli, proste na severe je to tak. Všetko sa musí podriadiť počasiu a prírode, tá tam hrá prím.
Takže sme spojili prehliadku lode (bezplatnú, ale dostali sme dočasný palubný lístok, ktorý musíte pri východe vrátiť, inak by ste sa stali čiernym pasažierom) s neskorým obedom (ten nebol bezplatný). My chlapi sme si dali klobásky zo sobieho mäsa s kašou a nejaký ten hamburger, ženy si dali niečo sladké a Bacalháv (sušená treska na portugalský spôsob). Cenová informácia: Pre päť ľudí s nápojmi (1 pivo a 3 vody) – cca 620 NOK. Následne sme sa prešli po palube a kochali sa výhľadom na zasnežený prístav. Celkom zaujímavé bolo, že názov lode bol Richard With a náš hotel sa volal Clarion Collection Hotel With, pomenovaný po Robertovi With. Práve ten založil túto pravidelnú lodnú dopravu, pôvodne určenú hlavne na prepravu pošty.
Loď, interiér a spomínané jedlá v texte, klobáska a sušená treska na partugalský spôsob.
Výhľad z lode na turistické informačné centrum (ten domček v strede) a autobusovú stanicu v centre mesta.
Na záver sme navštívili ešte obchod so suvenírmi a rozlúčili sme sa s našimi priateľmi. Veľmi nám spríjemnili deň, ktorý najprv nevyzeral najlepšie, ale nakoniec bol perfektný.
Deň 7.: Nedeľa. Letíme domov.
Plánovaný odlet 11:15. Ráno sme sa zbalili podľa plánu, objednali si taxík a na letisku sme boli načas. Všetko podľa plánu. Čo nebolo podľa plánu, bolo silné sneženie. Až priveľmi silné.
Pred štartom tak snežilo že nebolo vôbec vidno von z lietadla.
Tak silné, že sme čakali v lietadle na odlet asi hodinu. Štartovacia dráha bola uzavretá, nebolo možné ju vyčistiť a ani vidieť pre hustý sneh. Mnohí určite viete, že v takých prípadoch, pred štartom ostriekajú celé lietadlo nemrznúcou kvapalinou. Jednak aby sa rozpustil napadnutný sneh, ale aj aby na lietadle počas štartu nenamrzol ľad. Ten by mohol spôsobiť katastrofu. Nás oblievali asi už tretíkrát a vtedy sa to stalo.
Celé lietadlo zrazu zhaslo. Komplet. Aj motory. Tma. Po chvíli bolo počuť ako štartujú systémy lietadla, ale spod úložných priestorov na batožinu sa začal valiť dym. Nechápali sme, čo sa deje a niektorí ľudia začali vstávať zo sedadiel. Letuška zakričala, aby sme zostali sedieť. Všetci sme boli pripútaní a v tej chvíli by sa v nás krvi nedorezal. Po pár sekundách sa ozval cez reproduktory z kokpitu povel núdzovo evakuovať lietadlo. Všetci sme si bleskovo brali kabáty a tlačili sa k núdzovým východom. Tam už boli pripravené nafukovacie šmýkačky, na ktoré sme presne podľa hlasného pokynu stewarda: „JUMP!“ skákali a šmýkali sa dole na letiskovú plochu.
Tesne po evakuácii z lietadla, niektorí si nestihli zobrať ani kabáty.
Našťastie sa požiar nepotvrdil, no hasiči už boli pri lietadle a akonáhle sme ho všetci úspešne a bez zranenia opustili, tak doň vošli. Ďalej neviem, lebo nás presunuli do blízkeho hangára. Tam bola toaleta a relatívne teplo. Po asi polhodinke nás autobusom previezli späť na letisko. Po ďalšej polhodinke nám priniesli z lietadla príručnú batožinu a mohli sme ísť do haly. Ešte predtým nám kapitán oznámil, že sa spojil s aerolinkami a posielajú z Oslo väčšie lietadlo, do ktorého sa zmestíme všetci. Aj my, aj pasažieri ďalšieho letu. Vyzdvihli sme si batožinu a znovu išli na check-in, aby sme mohli letieť do Oslo ďalším spojom o 16:15.
Po evakuácii nás sústredili v tomto hangári.
Tak sa aj stalo. Náš ďalší let do Viedne sme ale zmeškali a nasledujúci bol až ráno. Prenocovali sme v hoteli pri letisku a ráno o 6:20 leteli konečne do Viedne. Doma sme boli v pondelok o 10-tej, o 18 hodín neskôr, ako sme plánovali, ale šťastní že to nakoniec tak dobre dopadlo.
Ak máte akékoľvek otázky alebo pripomienky, využite prosím komentáre pod článkom. Privítam aj LIKE a nejaké to zdieľanie. Teší ma, ak sa môžem podeliť o svoje skúsenosti s inými ľudmi.
Pridaj komentár