Po dvoch dňoch v Yosemitskom národnom parku, s tým všetkým, čo sme tam videl, nám bolo tak trochu smutno a opantala nás nostalgia. Mysleli sme si totiž, že to najzaujímavejšie z našej cesty sme už videli. Zostáva 1 deň v Sequoia parku a potom necelé 3 dni v San Franciscu. To sme ešte nevedeli čo nás čaká. Čítajte ďalej.
Ráno sme teda vyrazili, smer Sequoia – národný park. Vedeli sme čo nás čaká a mali sme v pláne pozrieť si tieto lokality / zaujímavosti:
- Strom s najväčším objemom drevnej hmoty – Strom generála Shermana,
- Strom komín (Chimney tree)
- Strom chata (Tharps Log)
- Strom tunel (Tunel Log)
Začali sme teda návštevou ozrutného stromu. Rastú tam totiž Sekvojovce mamutie (Sequoiadendron giganteum), podľa wikipédie: Ihličnatý strom z čeľade tisovcovitých. Korunu má široko kužeľovitú, kôru škoricovo hnedej farby, mäkkú, zvislo ryhovanú (až 60 cm hrubú), ihlice má sivozelené až modrastozelené. Drevo má ľahké, červenej farby, mimoriadne tvrdé a nehorľavé. Sekvojovec rodí šišky asi v 200 rokoch svojho života. Šišky sekvojovca sú vzhľadom na veľkosť stromu pomerne malé (2 až 7 cm), semeno váži len 4,7 mg. Klíčivosť semien je malá vyklíči len asi jedno z miliardy, ostatným semenám bráni vo vyklíčení hrubý koberec z opadaného ihličia. Výšku dosahuje okolo 100 m a vek až 4 000 rokov a patrí medzi najstaršie dreviny na Zemi. Sekvojovec rastie na dne dolín, roklín a v zmiešaných porastoch s borovicou, cédrovcom, jedľou a inými druhmi.
Tento kus, Strom generála Shermana, je proste obrovský a síce má poškodenú korunu a nie je najvyšší, má jednoducho najviac dreva.Jeho výška je 83,8 metra. V roku 2002 bol objem kmeňa asi 1 487 m³, čo z neho urobilo najväčší strom na svete podľa objemu. Verí sa, že strom je starý asi 2300 až 2700 rokov. Strom v roku 1879 pomenoval po generálovi americkej občianskej vojny Williamovi Tecumseh Shermanovi prírodovedec James Wolverton, ktorý slúžil ako nadporučík v 9. indiánskej kavalérii pod Shermanovým vedením. V roku 1931, po porovnaní s neďaleko stojacim Stromom Generála Granta bol Strom Generála Shermana označený ako najväčší strom na svete. Meranie objemu dreva bolo určujúcim faktom pri zisťovaní najväčšieho stromu na svete. Obvod na zemi: 31,3 m. Maximálny priemer na zemi: 11,1 m. Odhad hmotnosti: 6167 ton. Opacha.
Odtiaľ sme sa vybrali ku zbytku zaujímavostí. Plán je navštíviť tzv. Polmesiacovú lúku (Crescent Meadow) v ktorej blízkosti je chata Hale Tharpa, strom komín a ide sa k nej cez strom tunel. Ten posledný menovaný sme našli ľahko, prešli sme autom cez tento tunel (strom spadol a najjednoduchšie bolo v ňom vyíliť tunel, nemiesto odpratania z cesty). Zaparkovali sme a šli k lúke. Vybrali sme si lesnú cestičku, nepôjdeme predsa po asfaltke. Zdalo sa nám že už ideme príliš dlho a keď sme videli medvedie exkrementy, otočili sme sa. Ďalej sme pre istotu nešli.
Vrátili sme sa teda na asflatový chodík a po pár metroch nám hovorí turista, ktorého sme stretli, že na lúke sa pasie medveď, aby sme sa nezľakli. Dobre sme sa zasmiali a pokračovali sme. Nakoniec sme našli aj strom komín a už chýbala iba Tharpova chata, ktorú si urobil v kmeni spadnutého stromu. Našli sme aj tú. Urobili fotky a tým pádom sme splnili plán.
Dokonca sme našli aj strom schody, ktorý nie je nikde popísaný ale je tam v lese. Chodník totiž križuje skoro presne kolmo a aby sa dalo lepšie chodiť, vypílili v ňom schody. Bohužiaľ, zabudol som to odfotiť, budem sa musieť vrátiť.
Po chvíli sme sa zastavili pre turistovi ktorý akurát balil veľký teleobjektív a hovorí nám to čo sme počuli:
„Na lúke sa pasie medveď. Vyzerá celkom spokojný, nemal by byť nebezpečný.“
Dobre sme sa zasmiali ale už sme si zvykli a šli sme ďalej. Zrazu niečo v kríkoch, asi 5-10 metrov od nás zapršťalo. Zastali sme. Čakáme. Ticho. Nikto nevydal ani hlások, ticho ako v hrobe. Po chvíli znova šuchot a zrazu sa na nás pozerá živý hnedý medveď. Nebolo mi všetko jedno. Ani som ho nestihol odfotiť, našťastie sme mali v partii odvážlivca ktorý ho odfotit a môžeme sa s vami podeliť aj o vizuálnu stránku veci.
Po asi 30 sekundách nesmelého pozorovania medeď rozhodol za nás. Vybral sa naším smerom a tak sme sa otočili a vybrali k autu obkľukou a nie po chodníku. Lebo tam bol medved, hneď pri chodníku. Povedali sme to aj páru ktorý sme stretli. Zastali sme a otočili za nimi. Neverili nám. Uverili keď sa na nich pozrel skoro rovno do očí spoza stromu. Mali ste vidieť ako utekali. My sme sa len utvrdili že tým smerom cesta ne vedie, nie v tú chvíľu a pokračovali sme k autu obkľukou.
Srdce nám bilo ešte v aute. Cestou odtiaľ sme sa zastavili v reštaurácii na pizzu, pri Sequoia múzeu. Na čistinke hneď vedľa bola asi 20 metrov od cesty medvedica s mláďatami. Všetky auta zastali, tak ako im prišlo, v strede cesty, všetky štyri smerovky a poď ho z auta von fotiť. Pochopiteľne v bezpečnej vzdialenosti. Že bola cesta neprejazdná, to nikoho netrápilo, všetko so zatajeným dychom pozorovali medvede.
Ešte teraz mám zimomriavky keď toto píšem a to už prešiel týždeň a dokonce sme doma. Neopísateľný zážitok. A to sme si deň predtým mysleli že už sme všetko zaujímavé videli a zažili. Tak je to pri cestovaní, nikdy neviete čo zažijete a preto sa netreba vzdávať.
Toto je predposledný príbeh z našej cesty, už len kľudných pád dní v San Franciscu. Naozaj budú také kľudné ako sme plánovali?
Pridaj komentár