Naša ďalšia cesta bola neďaleko, do Krkonoš. Nebolo to tak až tak blízko, napr. z Bratislavy je to cca 400km a cca 4,5 hodín autom. Ale oplatilo sa a preto čítate tento blog.
Prečo? Lebo už ako dieťa som počúval v ZŠ o najvyššom kopci Čiech, Sněžka, s výškou 1603m n.m., na naše Vysoké Tatry sa to nechytá ale aj tak to bolo pre mňa zaujímavé a veľmi, veľmi vzdialené. No raz sa to musí stať a stalo sa, boli sme.
Ubytovanie
Zvolili sme si lokalitu Pec pod Sněžkou. Povedal som si, hlavný cieľ je Sněžka tak kde inde sa ubytujeme ako pod ňou?
Hotel Hvězda, pre ten sme sa rozhodli. Majú vlastné parkovanie, dá sa ubytovať so psíkom a je to len pár stoviek metrov od centra. Až v sobotu sme sa dozvedeli, že to bola to 3. murovaná budova v obci. Takže história na nás dýchala z každého kúta. Personál super, strava super, ceny super, skvelý prístup k zákazníkom. Odporúčam.
Hotel Hvězda, super bývanie.
Pec pod Sněžkou
Lokalitu som neštudoval vopred a preto nás vysvietený, veľa poschodový hotel Horizont prekvapil, vôbec sme nevedeli že je tam. Inak je celá obec moderné stredisko, hotel, penzión, obchody so športovými produktami ale hlavne stravovanie, krčmičky, bary, boudy a všetko čo k takémuto miestu patrí. Nám sa tam viac páčli ako v Špindly, ale o tom neskôr.
Hotel Horizont v noci.
No, dosť bolo omáčok, vo štrvrtok večer sme dorazili, ubytovali sa a ľahli spať, v piatok ideme na Sněžku!
Sněžka
Plán bol pripravený, na Sněžku sa dá dostať lanovkou ale to by nebolo ono. No keďže sme s psíkom, našiel som kompromis. Ušetrili sme skoro 400 výškových metrov a prvý úsek: Pec pod Sněžkou – Rúžová hora sme sa zviezli lanovkou. Potom nám zostalo ešte niečo menej ako 300 výškových na vrchol.
Kabínková lanovka na Sněžku.
Bolo to super, príjemná túra až na vrchol, lebo plán bol že dole pôjdeme už len po vlastných a tak aj bolo. Nakoniec sme si pochvaľovali toto skrátenie trasy lanovkou lebo sme aj tak nachodili 13,35km a 575m+. Výživné.
Sněžka ako sme sa k nej blížili, dá sa ísť lanovkou až tam, my sme išli druhý úsek pešo.
Na Sněžke
Mnohí frflú že veľa ľudí. My sme to čakali ale nebolo to niečo by nám vadilo, bolo to OK a v kľude sme si to užili, dalo sa fotiť a dalo sa si oddýchnuť.
Snaha o panoramatický záber. Takto to tam vyzerá.
Tu pridám jeden tip, ak sa rozhodnete ísť dole po inej trase, modrej, aby ste sa na ňu pripojili, z vrcholu sa nedá ísť červenou lebo je to jednosmerka, len hore, z poľskej strany, ale dá sa to obísť.
Je to tam pekné a kaplnka ale aj výhliadka nad poštou za 0,50€ na osobu, sú magické. Veď posúďte podľa fotiek, aj keď vieme že tie sú málo na to, aký to bol zážitok.
Poznámka: Vrchol je v Poľsku.
Počasie bolo celkom v pohode, na to že august a 3 stupne Celsia, pocitovo -5 stupňov, jasno, bez dažďa, treba sa obliecť.
Načo písmená, treba vysvetliť vo videu.
Cesta dole
Na cestu dole sme využili teda „Jubilejnú cestu“ najprv po červenej a potom po modrej až na Obrie sedlo a stále po modrej dole (Kavinova cesta). Zostúpali sme cez bývalú vodáreň, okolo Kovárne, až k Bouda v Obrím dole, tam sme si dali pivo.
Nakoniec k lanovke a na ubytko. Bola to super túra, dole z kopca, to cítite predné stehenné svaly ale večera v našom hoteli stála za to. A potom už len relax.
Túra k prameňu Labe
Plán na druhý deň bol navštíviť prameň Labe. Už sme boli pri prameni Vltavy a Moravy ale Labe nám chýbala „do zbierky“. Tak sme sa vybrali autom z Pece pod Sněžkou smer Horní Mísečky. Zistili sme, že odtiaľ ide autobus každú polhodinu na štart našej túry – Zlaté návrší. Ušetríte tým cca 350 výškových metrov a hlavne čas. Linka na info o autobuse.
Vyviezli sme sa autobusom na náš štart. Vyrazili smerom k Labské boude a Labskému vodopádu. Bolo to viacmenej dole z kopca ale cestou boli nádherné výhľady, fakt stáli za to.
Labský vodopád.
Po krátkej prestávke na Labské boude sme vyrazili k prameňu Labe. Príjemná cestička, mierne do kopca ale asi po 1km sme boli pre prameni. Už vieme, ten prameň nie je žiadny zázrak, ale tento bol celkom fajn. Hlavne tie výhľady okolo boli magické a aj celé prostredie.
Toto je prameň Labe.
Od pramena sme sa vybrali po inej ceste k zastávke autobusu, asi 3km a spolu to bolo 7km. Na záver nás stihla malá dažďová prehánka ale nič tragické a autobus išiel skoro hneď.
Lístok na autobus platí aj na opačný sme do 3 hodín a to sme stihli, takže dole sme sa zviezli zadarmo. Potom do auta a ideme sa ešte pozrieť do Špindlu (Špindlerův Mlýn).
Špindlerův Mlýn
Aj prestalo pršať, aj slniečko vyšlo, tak sme sa prešli po mestečku. Extra nás neoslovilo a sadli sme si do reštiky Vila Hubertus na neskorý obed. Dobre sme sa najedli ale žiaden zázrak. No znova začalo pršať, my sme boli radi, že sme v suchu a teple. Odtiaľ sme prebehli do auta na parkovisku a fičali domov – do Pec pod Sněžkou.
Ako som už písal, Pec pod Sněžkou nás oslovila oveľa viac ako Špindl, ale nenavštíviť ho, aj keď to bola hodina navyše autom, by bola škoda. Možno sme tam mali stráviť viac času a mali by sme lepší pocit, ale po túre k prameňu Labe nás asi už nič nemalo šancu osloviť.
Záver
Zo Špindlu sme sa vrátili na ubytko, v reštike sme si dali ešte palacinky, ja utopenca, pivo a Campari Spritz, spokojní a správne unavení, vrátane psíka sme ľahli do postele a pred polnocou zaspali.
V nedeľu ráno cesta domou, za nami spolu cca 1000km ale spokojne sme dorazili domov okolo 2-hej poobede.
Zhrnutie
Určite treba navštíviť Krkonoše! Po Šumave, Adršspachu (čo sa dá spojiť s Krkonošami lebo je to celkom blízko) za nás najlepšie lokality v Česku na jarnú, letnú, jesennú turistiku. Lyžovanie nevieme posúdiť, v zime sme tam neboli.
Ubytovanie a personál – stále sme mali skvelé skúsenosti, aj teraz v Hoteli Hvězda.
Pridaj komentár