Let do Los Angeles.
Tak sme ráno vstali o 3am. Teda o 3-tej ráno ako sa hovorí u nás. Tma. Odvoz na letisko prišiel 4:15, všetko sme stihli.
Na letisku sme natrafili na lenivú tetu. Neurobila nám check-in až do LA ale ze si máme vo Frankfurte na Transfer Desk doriešiť zbytok. Naštastie tí čo leteli s nami tak mali tetu čo nebola lenivá a tá nám potom urobila check-in až do cieľa. Keď dlho hľadala ESTA registráciu tak som pochopil prečo sa to prvej tete nechcelo.
Všetko v poriadku, letíme do Frankfurtu a máme check-in až do Los Angeles.
Let podľa plánu. Nič extra. Klasika. Pristávanie trochu za vetra ale to sa vo FRA stáva.
Prekvapil ma presun na gate Z62 kde uz čakal pristavený Airbus A380-800. Asi 30 minút pešo cez cely Terminál I z jedného konca na druhý. Stihli sme toalety a potom čakačka na nástup. Dostať skoro 600 ľudí do lietadla je dosť chaoticky vyzerajúca vec ale všetko klaplo.
Rolujeme na runway. Čakáme v rade asi 6. v poradí na štart. Štartujeme. Všetky 4 obrovské mortory A380 dávajú tomuto obrovi nebies neskutočný ťah. TDi sa nechytá. Toto je úplne iná šálka kávy.
Ešte 10 hodín a 24 minút. Týmito slovami nás privítal kapitán cez reproduktory po štarte.
Deti plačú, inak sa atmosféra ukľudnila. Nosia obedové menu. Buď vegetariánske cestoviny alebo kuracinu s ryžou. Dal som si kura a pivo. Dobre padlo. Jedno aj druhé.
Čas sa začína vliecť. Informácie o lete ukazujú ešte viac ako 8 hodín do cieľa, sme niekde nad Islandom.
Pozrel som sk jeden diel seriálu na telefóne, zostáva nám menej ako 6 hodín, zachvíľku budeme v polovici letu. Ľudia buď sedia rezignovaní alebo sa prechádzajú po lietadle.
Jedno dieta stále plače. Už 5 hodín. Chcel by som mať takú výdrž.
Preskočme pár hodín. Dieťa pred chvíľou zaspalo a my pristávame. Štandard, vytriaslo nás ako bývali vytrasené cigarety Štart.
Pristáli sme. Húfy ľudí smerujú k CBP úradníkom pre pečiatku do pasu a reálne vstúpit na územie USA. Odhadujem tak 1500 ľudi v hale, asi 3 veľké lietadlá prileteli. Podľa plánu. Úradníkov neodhadujem, boli traja (3). Plus asi 10 zaestnankýň ktoré usmerňovali húfy ľudí, turistov. Nespomínam domácich, tí išli úplne inde. Po hodine čakania začali prichádzať ďalší úradníci a po chvíli sa ľady pohli. Jeden z nich začal po rôznych iných aerolinkách kričať tú našu.
„Lufthansa! Is here anybod from flight 456 Lufthansa?“ – My! Išli sme k nemu spolu s ďalšimi asi 15 turistami z celého sveta, o 10 minút sme stáli s kuframi pred terminalom a hľadali autobus do požičovne aút.
Požičanie auta bolo mierne komplikované ale nakoniec sme ho zvládli.
Ubytovanie prebehlo úplne hladko. Bývame 50m od Hollywood Blvd, 200m od asi najznámejšich divadiel – Čínskeho a Dolby.
Hollywood Blvd. Tak trochu gýčová vec. Niektoré postavičky z filmou majú k tým originálnym ďaleko. Atmosféra je fajn, turisti z celého sveta a čo musím uznať, aktéry nie sú vtieraví, ak neprejavíte záujem, neotravujú vás. Zatiaľ sme sa nedostali ani do divadiel a ani múzeí, snáď stihneme zajtra alebo pozajtra.
Pridaj komentár