Začiatkom roka 2018 sme sa rozhodli, že naša ďalšia cesta bude sever Škórska, tzv. vysočina alebo v angl. Highlands. najprv sme skontrolovali počasie a rozhodli sme sa pre jún, 2 týždne nám budú stačiť, musia. A zrodil sa plán. Na 9 dní si požičiame auto, aby sme boli mobilní a potom ešte zakotvíme na pár dní v Edinburghu. Plán máme, ide sa na vec.
Cesta do Kingussie
Let sme mali z Viedne do Londýna, potom Londýn – Edinburgh, na letisku berieme auto a pokračujeme do Kingussie, kde sme mali ubytovanie na 5 nocí.
Všetko šlo podľa plánu až kým sme nepristáli v Londýne na letisku Heathrow a čakali asi 1/2 hodinu na vystupovanie z lietadla. Preplnené letisko. Autobusom nás odviezli na Terminál č. 5 odkiaľ sme mali let do Edinburghu. Až tam sme vstúpili na britskú pôdu. Teda chceli sme. Angličania totiž naozaj majú radi EÚ a nemajú tam okienko pre občanov únie. Museli sme teda čakať v pomalom rade, kde naozaj pomaly brali odtlačky prstov všetkých osôb (mimo EÚ). Išlo to veľmi pomaly. Teda v skutočnosti sa ten rad vôbec nehýbal.
Čo teraz? Zostáva nám 20 minút na ukončenie nástupu do lietadla a ešte nás čaká bezpečnostná kontrola. Nestíhame. Tak sme museli prinútiť postávajucich zástupcov leteckej spoločnosti (BA) aby sme sa mohli predbehnúť. Veď sme z EÚ, bežná kontrola dokladov a ideme ďalej. Po 2 neúspešných pokusoch, ten tretí zabral a boli sme pri okienku imigračného úradníka.
15 minút do ukončenia nástupu a s občianskym je problém. Moja pani má totiž o rok novší a 1 ochranný prvok navyše. Môj ho nemá. Úradník skúma a po pár minútach oznamuje že zavolal kolegu lebo on pravosť posúdiť nevie.
10 minút do ukončenia nástupu a doklady skontrolované, žiadny problém, okrem toho, že asi nestihneme let. Na bezpečnostnej kontrole rada cestujúcich ale ide to relatívne rýchlo.
2 minúty do ukončenia nástupu do lietadla, po bezpečnostnej kontrole som si ani nedal naspäť opasok do nohavíc a bežíme, GATE 23 – tá úplne na konci terminálu. Bežím ale moje nohavice bez opasku padajú dole. Zastavujem, ťahám ich hore a nasadzujem opasok. Znova šprint k lietadlu.
STIHLI SME!
Za nami zavreli dvere a letíme smer Edinburgh. Len sa smejeme, takto sme ešte nikdy nebežali po letisku. Úplná šou ale stála ta to. To sme ešte nevedeli čo nás čaká v Edinburghu …
Let nad Anglickom, smer Edinburgh.
… pristaneme ani nie po 1,5 hodine a zapínam telefón. Prišla SMS. Od BA, 1 kufor nepricestoval, msom nahlásiť stratenú batožinu. Katastrofa. To nás môže zdržať a skomplikovať náš časový plán. Našťastie nám pani povedala že priletí ďalším lietadlom, o hodinu. No super. Boli sme hladní a smädní, padlo nám to vhod.
Požičanie auta v SIXT bolo podla plánu, všetko vyplnil vopred cez internet a po podpise kontraktu ideme na parkovisko pre BMW X1, ktoré nám bude slúžiť 9 dní. Priznám sa že som veličo šoféroval ale táto X1 M-Sport, no mám z toho auto zmiešané pocity. Niektoré “vychytávky” som nepochopil. Chýba mi napr. vyhrievanie vonkajších zrkadiel, dosť tu prší a zišlo by sa. Zmena režimu jazdy automatickej prevodovky (D, P, R) cez unlock tlačítko mi tiež príde divná. V Toyote len stlačím brzdu a páku dám do potrebnej polohy.
Náš spoločník na 9 dní, BMW X1 M Sport.
Do hotela Auld Alliance v mestečku Kingussie sme dorazili šťastne aj keď prvé kilometre šoférovania na ľavej bola celkom sranda a vyžadovala si obrovské sústredenie. Ale po 3 dňoch, keď píšem tieto riadky, je to omnoho lepšie. Som zvedavý čo bude doma.
Deň 1 – Balmoral, Fraser a Dunnottar (hrady a zámky)
Spať sme šli o 1:30. Budíček o 7:00 bol náročný ale zvedavosť nás hnala dopredu.
Balmoral, letné sídlo anglickej káľovnej, každý rok tam trávi 2 letné mesiace (vtedy je objekt kompletne uzavretý) ale my sme mali správne časovanie. Z parkoviska je to prechadzka na 5-10 minút ale dá sa zviezť takým vláčikom.
Samotný hrad je možné pozrieť len zvonku, okrem tzv. baletnej sály, najväčšia miestnosť, kde sa konajú oficiality a v rámci prehliadky je sprístupnená. No okrem toho, je tu k dispozícii krásna záhrada, lúka na pikniky a ešte expozícia o živote na hrade. Tá je umiesetnená v budovách vedľa hradu a okrem stálej expozície, niekoľkokrát denne je živá prezentácia o využívaní poníkov (väčšie ako naše ale nie sú to kone), volajú ich “pony”, na prácu v lese. A to na nosenie stravy pre poľovníkov ale aj na zvážanie ulovenej zvery. V okolitom lese žije veľká populácia jeleňa a ich počty musia regulovať. Inak by sa premnožili a hladovali – nemali by dostatok potravy.
Hrad Balmoral, letovisko kráľovnej.
Totiž v Škótsku vyhubili vlkov a medvede a vysoká zver tu nemá žiadneho predátora, okrem človeka. Preto tu stretnete pasúce sa ovce kdekoľvek (alebo kravy).
Fraser, jeden z najvýznamnejších škótskych rodov, ako ich tu volajú – klanov. Privítal nás dážď ale využili sme reštiku – Tea Room – a dali sme si skvelý obed. Teplá polievka, sendvič a čaj. Posilnilo a zohrialo nás to. Potom už prehliadka, krásna expozícia, len nám bolo ľúto návštevníkov festivalu parných strojov, ktorý sa konal vedľa na lúke, pršalo celkom dosť.
Ak ste niekto sladovali seriál Outlander, viete o čom hovorím.
Dunnottar mal byť jedným z vrcholov našej cesty. A bol. Stále pršalo ale pohľad na zrúcaninu umiestnenú na brale more – to zoberie dych každému. A zobralo aj nám. Ku koncu prehliadky sme boli komplet mokrí a unaveni (prehliadka je ekvivalentom cca 35 poschodí) ale aj tak sme zašli ešte dole k moru a aj na výhliadku na vedľajšie bralo. Odtiaľ je výhľad na hrad najkrajší.
Podobne ako iné miesta, aj toto je hlavne späté s povstaním v rok 1746, povstanie Jakobitov. V rámci neho, naposledy a nadobro, škóti prehrali a sú pod vládou angličanov. Tomuto sa budem ešte venovať neskôr.
Na hrade boli určitú dobu skryté aj korunovačné klenoty.
Dunnottar – najkrajšia zrúcanina hradu akú som videl.
Končí 2. deň (1. ak nerátam cestovanie) a my sa unavení vraciame na hotel v Kingussie.
Deň 2 – Culloden Battlefield, Clava Cairns, Loch Ness Centre a hrad Urquhart
Celkom unavení po prvom dni výletov sadáme znovu ráno do auta. Konečne smerujeme ku Culloden Battlefield a teda k bojisku ma ktorom sa odohrala významná bitka škótskej histórie.
História hovorí nasledovné:
Bitka pri Cullodene (1746) sa zapísala do histórie ako posledná veľká bitka za nezávislosť Škótska spod nadvlády Anglicka a zároveň posledná veľká bitka na území Británie vôbec. Jednotlivé klany však neboli jednotné v podpore nezávislosti a veľa ziskuchtivých škótskych lordov bojovalo na strane Angličanov. Škótska 5 000 členná armáda pod velením princa Karola Eduarda Stewarta, pretendenta trónu, bola 16. apríla 1746 porazená 9 000 vojakmi britského kráľa Juraja II. Toto anglické víťazstvo bolo spojené s extrémnymi násilnosťami na Škótoch: začali „čistky“ v Highlands, osady boli vypaľované, civilisti popravovaní, tisíce Škótov bolo deložovaných a začala ich masívna migrácia do všetkých kútov sveta. Boli prísne zakázané symboly škótskej „rebélie“, ako napr. nosiť kilt, hovoriť gaelsky a hrať na gajdách.
No a tam kde sa odohrala sme sa boli pozrieť. Je to vlastne pohrebisko a tak sa tam treba správať. Zaujali nás hlavne náhrobné kamene škótsky klanov ktoré sa bitky zúčastnili. A znova sa vraciame ku klanu Fraser lebo aj toto je podstatné z pohladu stôp seriálu Outlander v skutočnej škótskej histórii.
Pamätaný kameň klanu Fraser.
Hneď vedľa, cca 3km je staroveké rituálne miesto Clava Cairns. Nie je celkom jasné ako a na čo sa využívalo ale určite bolo spojené s odchodom mŕtvych ale aj určitá forma kalendára. Jeden objekt zo skál je skonštruovaný tak, že Slnko doň zasvieti presne v deň zimného slnovratu a teda podľa toho mohli počítať kalendár.
Miesto podobné viac známemu – Stonehenge.
Obradné miesto už od staroveku.
Na obed sme sa zastavili v Inverness. Pekné mestečko, reštaurácia, ktorú sme našli na Foursquare, mala plno a tak sme inprovizovali a dali sme si typickú škótsku organickú pizzu, volalo sa to Black Isle Bar. Ale bola veľmi dobrá.
Ako by bolo možné len tak prejsť okolo jazera Loch Ness a nepokúsiť sa zistiť či príšera existuje alebo tak. Vybrali sme sa aj tam, k najpovolanejším. Inak nesprávne sa to niekedy číta “loknes” ale správne po škótsky sa to číta “lochnes” tak ako píše.
Výstava je venovaná výskumu samotného jazera a existencii miestnej príšery, familiárne volanej Nessie. V roku 1933 ju údajne videli a odvtedy sa po nej pátra. V rámci prehliadky sme sa dozvedeli veľa faktov o jazere, geologickom pôvode a podobne. A tiež o živote v ňom a výskume vykonanom. Teda a vyzerá to tak že je to len legenda.
Poučený touto skutočnosťou sme zamierili k neďalekému hradu Urquhart. Spätý tiež s povstaním Jakobitov. A znova začalo pršať ale iba jemne. Nič kritické a prehliadku sme si mohli vychutnať. Aj keď zrúcanina nie je zasadená do takého prostredia ako Dunnottar ale ale táto má svine čaro a veru še často pozerali na hladinu jazera či náhodou, celkom náhodou neuvidíme Nessie. Nevideli sme ju.
Hrad Urquhart na brehu jazera Loch Ness.
Cestou domov sme sa zastavili ešte v obchode Aldi v Inverness a sli na hotel do Kingussie. Pomaly začíname nabiehať na dovolenkový režim. Zajtra máme voľnejší program.
Deň 3 – Kinloch Rannoch
Tretí deň sme si dali oddychový. Už vieme, že na 4. deň z domu príde únava a treba si dať ľahší program.
Cesta hneď ako sme odbočili z hlavnej bola úzka, iba na 1 auto a teda tam boli miesta kde boli treba zastať a vyhnúť sa (mini odpočívadlá) alebo na križovatke. Miestny jazdia celkom rýchlo aj na týchto úzkych 1-pruhových cestách.
Kinloch Rannoch, mestečko pri jazere Loch Rannoch bol tým dňom. Prechádzka po malebnom mestečku alebo teda dedinke bola naozaj relax. Najprv stádo ovečiek, sledovali nás, my ich a potom odbehli. Následne stádo jeleňov. Vyzeralo to ako obora a boli tam samé jelene. Ak som dobre počítal tak maximálne 4-ročné.
Kinloch Rannoch, jazero ale človek má pocit ako keby bol pri mori.
Samotné jazero, tak ako všetky Lochy sú čierne. Podložie je skalnaté a jazerá sú pomerne hlboké. Myslím že Loch Ness má hĺbku až 300m. Sú to vlastne sladkovodné fjordy, vznikli veľmi podobne ale nemajú slanú vodu, ako tie nórske.
Blair Arholl Castle, stále v rukách majiteľov a preto nebolo možné fotiť v interiéri. Ale krásna prehliadka, aj táto rodina má blízko ku kráľovskej.
Na hotel sme sa vrátili relatívne skoro a dopriali sme si oddychu pri poháriku kvalitnej škótskej Whisky (Whiskey je tá americká).
Deň 4 – Perth
Štvrtý deň sme vyrazili do mesta Perth. Storočia bolo hlavným mestom Škótska a teda určite bude stáť za návštevu.
Vybrali sme si 3 miesta, ktoré navštívime, plus obed v miestnej reštaurácií.
Scone Palace – miesto znova opradené škótskou históriou. Áno, práve tu sa korunovali škótsky králi a konkrétne sedeli na kameni osudu (angl. Stone of Destiny) – tajomný kameň predkov, prináša silu, a moc vládcovi. Ten sa naposledy použil pri korunovácii kráľovnej Alžbety II. v roku 1953.
Zaujímavé je, že na Vianoce roku 1950 ho z Westminsterského opátstva ukradli 3 škótsky študenti, ktorý ho chceli vrátiť do Škótska. Neskôr ho vrátili, ale nie je na 100% isté či je to ten istý kameň …
… my sme videli jeho repliku na pôvodnom mieste pri kaplnke, vedľa paláca, kde bola korunovaná aj kráľovná Viktória.
Prešli sme sa po záhradách, svietilo slniečko, ešte raz sme stretli miestnych pávov ktoré sa tam predvádzajú a čakajú na maškrtu. Môžete ju kúpiť v miestnom obchode, sáčok cca 300g, stojí £0.80.
Scone Castle.
Stone of Destiny (Scone stone, kameň osudu) – sediac na ňom sa korunujú anglický králi … toto je replika. Originál sme videli Edinburghu.
Presun do mesta. Ideme do múzea Black Watch (voľný preklad – Čierna hliadka). Už názov znie zaujímavo a len mierne sme vedeli o čo pôjde. Priplatili sme si za živého sprievodcu a to bola tá najlepšia voľba. Pán na dôchodku (inak bývalý poštár) vedel o regimente Highlands úplne všetko.
Pochopili ako boli súčasťou armády. Minulosti až po dnešok. Vojaci v kiltoch sa zúčastňovali vojen v mene monarchie na celom svete. Dokonca aj na Kryme.
Áno jedná sa o vojakov, Škótov, Higlanderov a sú súčasťou armády jej veličenstva aj dnes.
Veľmi pútavé rozprávanie a veľmi veľa informácií. Nedá sa to popísať ani napísať, musí sa to prejsť.
Po skončení prehliadky nás pán ešte oslovil s radami ohľadom komárov s kliešťov. Počas prehliadky sme totiž načali tú tému. Doporučil nám prípravky a ochranné sieťky.
A tak to tu funguje. Ľudia sú na nás milí. Všetci.
K 3. objektu sme prišli, ale kostol St. John’s Kirk, bol zavretý. Je to najstaršia stále stojaca budova v meste Perth. Tak teda ideme na obed.
Z obedu bol nakoniec neskorý obed približne o 4-tej poobede. Pomocou aplikácie Foursqare sme sk vybrali reštauráciu a smerujeme k nej. Bohužiaľ dnes zatvorené, z technických príčin. Smola ako včera ale zároveň šťastie, hneď cez ulicu bola reštaurácia The Foundry, výborný kurací hamburger s chilli potešil. Pivo štandardne skvelé.
Cestou sme sa ešte zastavili v ASDA Superstore, niečo ako naše Tesco nonstop. Skvelý výber, nakúpili sme chýbajúce potraviny. Mali tam rýchlu wifi, upload až 2MB/s, tak som odzálohoval všetky fotky a videá domov na svoj cloud, za pár minút.
Zajtra nás čaká nabitý program. Na záver dňa trajekt na ostrov Skye kam sa presúvame na pár dní.
Deň 5 – Presun na ostrov Skye
Dnes meníme nocľah. Cieľ je mestečko Broadford na ostrove Skye, kde strávime nasledujúce noci.
Ráno teda smerujeme do dedinky Glencoe. Tam sa nachádza pamätník masakre v roku 1892. Obyvatelia dediny vrátane žien a detí boli vyvraždení. Ako exemplárny prípad boli vybraní práve oni ako príslušníci neobľúbeného klanu MacDonalds ktorého veliteľ nestihol podpísať prísahu vernosti anglickej korune (namiesto do Inverness šiel do Fort Williams).
Blízko dedinky je krásne jazero Glencoe Locham, kde sme sa prešli asi hodinku a nadýchali čistého vzduchu. Pozor, zvyknú tam byť midges (maličké komáre) ale v našom prípade relatívne fúkal vietor a nemajú to radi.
Malebné jazero, hladina ako zdrkadlo.
Cesta ďalej bola krásna, prešli sme cez mesto Fort Williams, ktoré je strediskom turizmu. V lete turistika po nádherných pohoriach okolo a v zime zrejme aj lyžovanie ale hlavne lezenie po ľadových stenách (aspoň čo sme videli smerovky od cesty).
Nachádza sa tam najvyšší vrch celého ostrova – Ben Nevis (1344mnm). Na vrchol vedie turistický chodník a cesta trvá cca 3-4 hodiny.
Vo Fort Williams sme sa aj naobedovali, v miestnej krčmičke – The Tavern (na hlavnej ulici, v pešej zóne).
Potom už smer Mallaig, kde sme mali trajekt o 18:10 na ostrov Skye. Dá sa prepraviť aj mostom ale my sme zvolili túto voľbu. Aj most je za poplatok a táto možnosť nám pripadá zaujímavejšia. Ale v lietadle sme dostali radu aby sme zišli z novej cesty a šli po starej. A tak pri mestečku Arisaig smerujeme na starú cestu – B8008.
Stará cesta ide pekne popri pláži a mori a doviedla nás tiež do cieľa. Ale tie výhľady. Tieto severné pobrežia sú úplne iné ako na juhu Európy.
Trajekt – pohoda ale celkom fúkalo a bolo vlny. Nič pre slabé nátury ale dalo sa to v pohode zvládnuť. Osobne som myslel že to bude väčšia loď ale bol celkom malá. Taká akou sme šli v Chorvátsku na Brač.
Cieľ dňa – No1 B & B v mestečku Broadford. Trafili sme. Ubytovanie ke skvelé, s krásnym výhľadom na more.
Deň 6 – Talisker Destilery a Fairy Pools
Prvý deň na ostrove sa niesol v znamení toho asi najznámejšieho, čo človeku napadne keď sa povie slovo Škótsko alebo Škótska. Áno, Whisky. My sme si vybrali návštevu tej. A ostrove Skye – Talisker.
Mali sme už kúpené lístky cez internet, čo bolo dobre lebo tým pádom sme nemuseli čakať. Inak by sme sa dostali na radu možno až o hodinu a pol.
Prehliadka trvá cca hodinu a chlapec, sprievodca nám všetko do detailov vysvetlil. Je zakázané fotiť a preto je fotiek málo. Takže nás previedol po prevádzke, videli sme celý proces, vrátane pôvodnej destilačky z roku 1866 myslím (medené zariadenie, podobné ako čo som videl v Lynchburgu) a aj tu ke Whiskey po vypálení číra ako voda. Až zrením v sudoch získa svoju charakteristickú farbu.
Zaujali ma 2 veci:
1. Prípravu jačmeňa a zadymenie sa robí úplne inde, vlastne to kupujú od inej destilery.
2. Sudy majú barikové už použité skupujú ale aj veľké 500L napr. zo cherry. Najprv zrie whisky v barikovom sude roky a potom ju dajú do veľkého na pár mesiacov ešte chytiť chuť. Ale nie každá, len niektorá. Kúpili sme si v shope aj takú.
Nápis hovorí za všetko.
Odtiaľ sme zamierili k jazierkam kde sa kúpu víly – Fairy pools.
Príjemná prechádzka pod skalnými horami, svietilo Slnko, cca 3 hodiny sme tam strávili. Na konci je tabuľka – chodník pokračuje ďalej ale len na vlastné riziko lebo vstupujete do vysokohorského terénu.
Tak sme sa sa otočili naspäť. Voda studená ako ľad, našli sa odvážlivci ktorí sa v jazierkach aj kúpali (že vraj budú dlho mladí) a aj takí ktorí mali totálne nevhodnú obuv a kvôli selfie riskovali zdravie ak nie život. Ale ľudia sú nepoučiteľní. Jazierka samé o sebe sú vlastne kaskády riečky stekajúce z hôr, priezračná voda a teda poriadne studená. Nádherné výhľady, nie len skalnatý masív v pozadí ale aj kopce a lúky na okolí, ak sú zaliate Slnkom, niet zelenej farby.
Deň 7 – Prieskum ostrova Skye
Približne polovicu dňa sme stratili riešením výmeny preseknutej pneumatiky na výtlku a teda sme museli prispôsobiť svoj program.
Vyrážame teda smer Fairy Glen – zvláštne zvlnená krajina s formáciami kopčekov ktoré majú na sebe ako vrásky. Vznik mal na svedomí ľadová doba a pohyby ľadovcov. Ale to nie je všetko. Miesto slúžilo aj na obrady – neznámeho charakteru ale určite spojené s mágiou a na to slúžili kameňmi vykladané špirály.
Možno tam naozaj tancovali víly.
Nasleduje presun za stopami dinosaurov. A to priamo cez masív na severe ostrova. Nešli sme cestou po pobreží ale krížom. Nádherné výhľady, ovečky na ceste a okolo nej, divoká a nedotknutá príroda.
Na konci cesty sa nachádza skalný masív – Quiraing. Treba urobiť fotku a potom smerujeme na pláž pri mestečku Staffin.
A boli tam. Hľadali sme ich hodinu ale nakoniec sme našli skamenené odtlačky dinosaurov staré 165 miliónov rokov. Tá predstava že ja chodím presne tam kde sa prechádzali tieto tvory pred miliónmi rokov – je zvláštna. Nedá sa to opísať. Treba to zažiť.
Pláž je tam krásna. Tmavosivý piesok, čistá voda a neskutočné výhľady. Najradšej by som tam zostal a vôbec sa nedivím tým pár karavanom čo tam boli odparkované a asi zostávali na noc.
Boli tam, presne kde my ale 165 miliónov rokov pred nami.
No my ideme ďalej, smer Kilt Rock and Mealt Fall – vodopád padajúci rovno do mora z kolmého útesu. Magnificent!
Vodopád priamo do mora.
Smer Old Man of Stor – veľká, osamotená skala v tvare ananásu ktorú vidno už z diaľky niekoľko míľ. A lepšie ju vidno z diaľky ako z blízka, splýva totiž s masívom za ňou. 2 fotky a ideme ďalej.
Ale kam? Hlavné mesto ostrova – Portree – také malé mestečko, všetky reštaurácie zatvorené o 9-tej večer a tak kupujeme núdzovú stravu v samoške a ideme ďalej. Smer top atrakcia ostrova – maják Neist, na západnej časti.
Neist Lighthouse – sa volá a treba počítať s asi hodinovou prechádzkou k nemu. A dokonca nie je ani jednoduchá a vôbec sa nedoporučuje v zlom počasí, je to nebezpečné. Vďaka dlhým dňom, ktoré sú tu v tomto obdobi (Slnko zapadá po 9-tej a celú noc nie je úplná tma) sme si ho vychutnali okolo 11-tej večer. A bol to pohľad ktorý naozaj stál za to. Z brehu, z brala je výhľad fantastický a ani sme nemuseli ísť k nemu. Toto je vec ktorú musíte vidieť. Scenéria ktorá sa vryje do pamäti.
Vždy som túžil vidieť maják „na konci sveta“ a tento je presne taký.
Návrat na ubytko bol hlavne zo začiatku pomerne náročný – ovečky sa ukladali na spánok a to aj priamo na ceste. Treba dávať pozor a ísť pomaly, hlavne ak nemáte prehľad. Ďalej to už bolo bez obmedzení, ale maják sa nachádza naozaj na konci ostrova – a to doslova, tam nič nie je, len pasúce sa ovečky. A zajace. Tie behajú po ceste ako pojašené.
Líhame spať ráno o 2-hej. Bol to náročný deň. Ráno nás čaká presun naspäť na hlavný ostrov.
Deň 8 – Návrat na hlavný ostrov
Všetko končí, aj naše dni na ostrove Skye. Až teraz keď píšem tieto riadky, som si uvedomil tú výnimočnú atmosféru ktorá panovala na ostrove. Kľudne by sme tam zostali ešte 1-2 dni len tak. Ale ide sa ďalej.
Hneď ta mostom sme sa zastavili na prehliadku Eilean Donan Castle – hrad ktorý sme videli aj v známom filme Highlander. V prvej polovici 20. storočia jeho ruiny (bol vyhodený do vzduchu pred vyše 300 rokmi) zrekonštruoval potomok majiteľov. Trvalo mi to 20 rokov a bohužiaľ sa otvorenia nedožil. Zomrel 6 mesiacov pred.
Áno, aj tieto exteriéry boli vo filme Highlander.
Devil’s Pulpit – diablova kazateľnica – nás čakala na ceste k hotelu, kde sme prespali jednu noc. Nejde o oficiálnu atrakciu, len miesto záujmu – prírodný úkaz. Rieka medzi skalami, schádza sa tam po strmých schodoch a podložie je oranžovo červené. Výsledok je takmer čierna alebo tmavočervená voda. Celé je to zaujímavé, vstupujete na súkromný pozemok, podľa zákona môžete ale všetko je na vašu zodpovednosť. Našťastie už sú tam schody a zábradlie. Riečka je veľmi fotogenická a ak nemáte gumáky alebo top turistické topánky (čo znesú aj vodu) pripravte sa že buď budete mať komplet mokré tenisky alebo sa vyzujete (doporučujeme potom uterák). Treba sa totiž prejsť pár metrov proti prúdu aby ste boli svedkami tých najkrajších scenérií.
Skvelý zážitok a teraz už pokračujeme do mestečka Lennoxtown kde máme nocľah ma 1 noc. Čo sa týka večere, údajne je tam skvelá reštaurácia a tak využijeme jej ponuku. Jedlo bolo úplne skvelé, aj obsluha a celkovo sa o nás výborne postarali. Ako bonus, bola tam miestna svadba, celkom zaujímavé sledovanie hostí a ako to prebieha.
Devil’s Pulpit – oáza pokoja, zvláštna farba vody, ako keby tiekla krv.
Deň 9 – príchod do Edinburghu
Raňajky v hotely perfektné, na tanieri sme si našli aj domácu špecialitu – black puding – čierny puding. Nechcite ale vedieť čo všetko do toho dávajú, ani ja to neviem a nechcem vedieť, tá čierna farba má pôvod v krvy. Na raňajky to bolo vo forme pečeného koláčika, niečo ako čierny toast ale menšie, okrúhle a chutilo to tak ako to malo chutiť.
Stirling Castle sme prebehli pomerne rýchlo, trosku nás tlačil čas ale je to veľmi pekný zámok a teda chceli sme ho aspoň prejsť, aj keď sme nešli do detailov a nečítali všetko informácie.
Potom už nastal jeden z vrcholov celej našej cesty – Midhope Castle. Znova niečo kam vás cestovka ani nezoberie. Nie je to oficiálna atrakcia a keďže je na súkromnom pozemku, musíte zaplatiť za parkovanie a povolenie vjazdu v pár km vzdialenom obchodíku. Žltý papier a povolením pod oknom na palubovke a ide sa na vec. Pekné parkovisko, dokonca s dohľadom a po minúte chôdzi sa nám otvára scenéria ako zo seriálu Outlander. Áno aj tu boli nakrúcané scény z tohoto seriálu.
Áno, ako scéna z filmu.
Odtiaľ teda pokračujeme smer Edinburgh centrum, kde odovzdávame po 9 dňoch auto v obchodnom centre kde je kancelária požičovne. Potom obed a len prechádzka po meste. Vyšli sme si na Calton Hill, krásny výhľad na mesto aj na Holyrood park – vyhasnutý vulkán, ktorý do dnešnej podoby dotiahla doba ľadová a jej ľadovce.
Cestou k hotelu sme videli niekoľko zaujímavých miest, napríklad cintorín kde je pochovaný pes. Bobby zostal po smrti svojho pána pri jeho hrobe.
Postupne sme sa zorientovali čo je kde, Royal Mile a podobne aby sme ďalšie dni nestrávili bludením a hľadaním smeru čo, kde, kadiaľ.
Meadows – park kam sa chodí grilovať, pár minút od centra, v pozadí Arthur’s Seat.
Deň 10 – Edinburgh Hollyrood Palace a Scotch Whisky Experience
Niekoľko vecí, ktoré musíte v Edinburghu vidieť sú:
- Palác kráľovnej
- Ochutnávka whisky
- Hrad
Prvé dve sme mali na pláne v tento deň. Ešte večer pred som našiel aplikáciu Gett (niečo ako u nás Hoppin) a ako nový zákazník som získal 5 kupónov na zľavu £3 na cestu. Cesta centrum – ubytovanie stojí cca £7-8, teda cca £5 po požití kupónu – znesiteľné.
Ráno teda efektne taxíkom smer Holyrood Palace. Lístky kúpené vopred cez internet, stojíme pri severnej veži odkiaľ začína prehliadka po záhrade so sprievodcom.
Ten prišiel s dáždnikom, od rána bolo jasno a pripekalo a ten dáždnik sa mu zišiel. Ochrana pred Slnkom.
John, tak sa volal, nám urobil perfektnú prehliadku záhrady s nezameniteľným škótskym podtónom. Boli sme tam 25. júna a 4. júla sa tam bude konať záhradná slávnosť kráľovnej Alžbety II. Prípravy už bolo v plnom prúde a bol to posledný deň prehliadky, ďalšie vstupu až po slávnosti, 8. júla.
Okrem iného je v záhrade brest, jediný svojho druhu. Pred 2 týždňami z neho brali vzorky anglický vedci – botanici a skúsia ho rozmnožiť, keďže sa ale jedná mostársky strom, nebude to také jednoduché.
Po záhrade sme pokračovali individuálne prehliadkou paláca a Abbey. Škoda že ani tu sa nemohlo fotiť. Totiž tieto priestory, tak ako napríklad v Buckinghamskom paláci, sú tiež používané kráľovnou a nie je to len múzeum. Boli sme v baletnej sále kde bol povýšený do šľachtického stavu Sir Sean Connery ale aj Gordon Ramsey za dôstojníka rádu britského impéria.
História ale aj súčasnosti sa znovu prelínajú.
Abbey – pôvodná a najstaršia časť paláca.
Mali sme ešte čas a tak sme sa zastavili v škótskom národnom múzeu – bezplatný vstup, veľmi zaujímavé expozície, dokonca aj expozícia počítačov a mobilných telefónov. Sú to múzejné typy ale ja si ich pamätám ako top technika.
Potom návrat na izbu a relax. Večer nás čakala ochutnávka …
… Scotch Whisky Experience – Taste of Scotland sa to volalo. Prečo taký zložitý názov? Okrem tzv. Platinum tour (vrátane ochutnávky 5 druhov whisky) sme mali zarezervovanú aj 3-chodovú večeru.
Po audiovizuálnej prehliadke procesu výroby whisky sme sa zoznámi z 5 typmi škótskej – podľa lokality. Každá lokalita má príznačnú chuť ale v zásade sa môžu prelínať.
Malt je stále malt aj ak je miešaná z viacerých druhov malt. Blend ke taká ktorá sa mieša z tzv. Grain a Malt a ten kto ju mieša je veľký guru a volá sa blender.
Blend má vždy rovnakú kvalitu, blender namieša ten istý výsledok. Podľa chuti.
Malt záleží od ročníka, podobne ako víno.
Naučili sme sa rozprávať whisky ale aj ju piť.
Každá fľaša je iná škótska whisky.
Žiaden ľad, maximálne pridať pár kvapiek vody. Ako nám bolo povedané už v Talisker destilery na ostrove Skye.
Ma záver prehliadky sme sa pokochali najväčšou zbierkou škótskej whisky na svete – 3500 fliaš, každá iný typ.
A potom večera v miestnej reštaurácii Amber. Lakocinky ako haggies ale aj rybacia polievka s lososom, jahňacie, kuracie na škótske spôsoby a dezert s whisky. Všetko skvelé a s výkladom. Aby sme vedeli čo jeme. Aj whisky ku káve mi poradili – Glenfarclas 15-ročná malt. Skvelý mok. Skvelý záver dňa.
Deň 11 – Edinburgh Castle a Mery King’s Close
Predposledný deň sa niesol v duchu návštevy hradu Edinburgh. Ten sa neschádza na opačnom konci Royal Mile ako Holyrood Palace ktorý sme navštívili prvý deň.
Už pred vchodom nás zaujali davy návštevníkov, také sme zatiaľ nikde nevideli. Naozaj hlava ma hlave, zrejme najnavštevovanejšia atrakcia v meste, alebo len veľa ľudí na malom priestranstve.
Samotný hrad je vlastne komplex budov, postupne sa nimi dá prechádzať, niektoré sú ako múzeá a niektoré slúžia omylom účelom. Každých 15 minút začína bezplatná prehliadka so sprievodcom, hneď vedľa miesta kde sa zapožičiavajú audio sprievodcovia.
Prehliadka trvá cca 30 minút a nejde do detailov ale ujo dôchodca, tradične oblečený v kilte, nás previedol po hrade a vysvetlil hlavné budovy.
Čo sa týka dôležitých artefaktov k videniu – škótske kráľovské korunovačné klenoty ale hlavne Stone of Destiny – ktorého repliku sme videli v Scone Palace v Perthe. Sedia na ňom anglickí králi pri korunovácii. Tak tu je originál.
Počas prehliadky kráľovských apartmánov môžete navštíviť miestnosť, kde sa narodil syn kráľovnej Márii I. Stuartovej (známej aj ako Mary, Queen of Scots) – Jakub I. ktorý bol prvý z rodu Stuartovcov na anglickom tróne. Ním založená personálna únia nakoniec vyústila v roku 1707 do vzniku Spojeného kráľovstva.
Avšak, údajne sa v 19. storočí našli v múre pozostatky – kostra novorodenca a zlé jazyky hovoria že dieťa pri pôrode zomrelo (Mária mala komplikácie už počas tehotenstva) a dieťa vymenili …
… toľko história a klebety.
Počasie nám prialo a zdržali sme sa až do 13.00 – do výstrelu z dela. Procedúra sa koná každý deň, v presnom čase a pôvod má v čase, keď ešte neboli presné hodinky ako dnes a lode v prístave si potrebovali nastaviť svoje jednoduché chronometre. Hovorí sa že 12 výstrelov na poludnie by bolo pridrahé, škóti sú skúpi, im stačí 1 výstrel a ešte aj ušetria.
Vstupná brána z nádvoria pred Edinburgh Castle.
Poobede sme sa vybrali na atrakciu – Mary King’s Close. Jedná sa o pozemie, tzv. staré mesto, na ktorom boli postavené modernejšie budovy v 18. storočí. V podzemí zostali zachované komplet ulice a miestnosti. Predtým to boli domy a ľudia tam reálne žili. Sklon ulíc bol však nepohodlný, tak sa nový stavitelia rozhodli pochovať aj niekoľko poschodí domov pod súčasnou úrovňou ulice. V rámci atrakcie sme sa tam boli pozrieť. Celkom strašidelné, vrátili sme sa o 300 rokov do minulosti, priestory sú dobovo zrekonštruované a pri pohľade na veľmi kvalitne spracované figuríny, nám behali po tele zimomriavky. Téma bola totiž mor …
Boli sme radi keď sme sa ocitli na dennom svetle. Sprievodca bol síxce vtipný a sem tam nás vyľakal nečakaným zvýšením hlasu alebo historkou s nejasnou pointou alebo veľmi jasnou a nie veľmi lichotivou.
Deň 12 – Edinburgh
Posledný deň pred odchodom sme nemali žiadny špeciálny program. Bola to taká nejaká záloha ak ba niečo zahaprovalo. Našťastie nič vážne sa nestalo a teda sme operatívne strávili stredu na miestach ktoré sme ešte nevideli – nenavštívili.
Arthur’s Seat – kopec vlastne priamo v meste, pôvodne to bola činná sopka ale pred veľa miliónmi rokov. Činnosťou ľadovcov sa jej vzhľad mierne modifikoval a dnes vstupuje do výšky cca 240m – tým pádom je každému jasné že výhľad bude – magnificent.
A to teda bol. Na výstup sme si zvolili prudšiu cestu po kamenných schodoch a hore sme boli asi za 20 minút od úpätia. Výhľad, počasie, perfektné. Zrekapitulovali sme si všetky mieste kde sme boli a konečne sa zorientovali v topológii mesta z nadhľadu.
Dole sme zišli mierne prudkou cestičku smerom k Holyrood Palace, trvalo nám to dlhšie a keď sme videli spotených turistov kráčajúcich ešte len hore, ten dobrý pociť že už ideš dole.
Obuv doporučujem turistickú, mali sme obyčajné tenisky a sem tam sa noha šmykla. Určite nie šlapky, sandálky a podobne (aj keď ich tam bolo vidieť v hojnom počte).
Výhľad zhora je neskutočný.
Na vrchole sme si teda vybrali další cieľ našich potuliek – Royal Yacht Britannia. Asi 4km vzdušnou čiarou a to pešo. Trvalo nám to niečo vyše hodiny, plus sme sa zastavili na občerstvovačke – pivo v miestnej krčme.
Jachta kotví pri nákupnom centre Ocean Terminal. Najprv som si myslel že to je terminál na osobnú lodnú dopravu ale je to obyčajne obchodné centrum. Nepodstatné. Jachta tam je a po kúpení lístkov sme dostali boarding pas a mohli sme sa nalodiť.
Prehliadka začína na mostíku a postupne sme prešli takmer všetky poschodia, vrátane strojovne.
Loď bola posatavená v 50-ich rokoch a taký je aj dizajn a pohon. Aj keď mnohé veci boli modernizované pokial nebola ukončená jej prevádzka v roku 1997.
Kráľovské kajuty sú pomerne skromné ale je jasné komu patria. V lodi sú aj miestnosti na trávenie voľných chvíľ, večere ale aj oficiálne hostiny. Všetko pekne zrekonštruované a prehliadka pomáha nadobudnúť pocit ako to tam vyzeralo keď bola jachta a osadenstvo v plnej paráde.
Dokonca strojovňa budila dojem že bola vyleštená včera a údajne presne tak vyzerala stále. Na pohon boli použité 2 parné turbíny.
Jachta, krásna, luxusná ale už má čo to za sebou.
Z jachty sme sa autobusom mestskej dopravy presunuli naspäť do centra mesta. Až večer som objavil aplikáciu na kupovanie lístkov cez telefón a kreditnú kartu, tak sme mali trochu stres, lístok sa síce dá kúpiť v autobuse ale musíte mat presnú sumu. Šofér nevydáva.
V centre ešte nejaké nákupy, potom večer v reštaurácií No. 1 a potom už smer izba. Balenie. Zajtra sa letí domov.
Let bo celkom štandardný, len nás zastupkyne BA v Edinburghu na Gate vyľakali, lebo nás prinútili check-in príručnú batožinu, my sme sa báli že to bude drahé ale bolo to zadarmo. Mali sme totiž veľa nákupov z duty free … hlavne shortbread.
Inak letiská Edinburgh and London Heathrow, dosť chaos ale tentokrát sme mali dostatok času a lietadlo z LHR meškalo, ak by nemeškalo, asi by sme ho nestihli … sme doma, všetko v poriadku.
Pridaj komentár