Bolo to presne 11. mája 2013, keď som si kúpil svoj prvý a MTB bajk – Focus WHISTLER. Mal som 42 rokov a vtedy som ešte nevedel, či ma to vôbec bude baviť. Vedel som, že si neviem už ani šňúrku na topánkach zaviazať bez toho, aby som sa nezadýchal. Pri výške 188cm som vážil viac ako 125kg (odhadom 130kg).
Kráľ v roku 2013 … začiatok.
Ja som to dokázal a preto píšem tento blog, dá sa to a vôbec to nie je až také ťažké, len si treba nájsť to pozitívne. Nebolo to ani ľahké, to nie, ale oplatilo sa. Ak tieto riadky inšpirujú aspoň jedného človeka zmeniť svoj život, tak to stálo za námahu. Nie, nemusíte mi dať vedieť, ale ak dáte, neskromne sa priznám že ma to poteší.
Začal som teda na bajku. Najprv 5km, potom som prešiel prvý krát 10km a naspäť, spolu 20km. To už bola vzdialenosť, ktorá ma začala inšpirovať. Zistil som že to nie je až také zlé a niesom ešte do starého železa. Aj keď som mal 42 rokov.
Reálny záznam mojej prvej 20km jazdy na bajku.
Dá sa to. Toto je tá veta ktorá ma sprevádzala od začiatku a stále stojí pevne pri mne. Prešiel som 20km na bajku, to je skoro ako z Rimavskej Soboty do Lučenca. ale to je 30km. Tak som na ďalší deň skúsil 25km, o pár dní to bolo 30km. Dosiahol som cieľ, došiel som do Lučenca.
Toto je ďaľší moment, stále si treba dať reálny cieľ. Aj to som sa naučil, cieľ za ktorým treba ísť. Musí byť. A tak som prvý rok, až do jesene, prešiel skoro 400km. Na bajku ale aj pešo. To bol prvý rok 2013. To ešte nebol ani začiatok, ale to som v zime 2013 nevedel. Už niekoľko zím som nefajčil ale kilá sa stále držali nad 120 …
Prišla jar 2014. Pekné počasie a presne 1. apríla, áno, som začal so zmenou životosprávy. Tu musím podotknúť, veľmi na podporila moja manželka, rozhodnutie vylúčiť prílohy typu hranolky, zamiaky celkovo, biele pečivo, cestoviny, pizzu, zdieľaľa so mnou a zmenili sme naše návyky. Pre syna sme varili ako predtým, ale pre nás, bez prílohy, respektíve, príloha zelenina. A tak som sa začal stravovať aj v práci. Kolega Vypo o tom vie svoje. Bajk stále v permanencii a strava bez bieleho pečiva a príloh typu hranolky.
Potom to prišlo … september 2014 … 105kg, január 2015 … 101kg (tpo som plánoval byť pod 100kg do konca roka 2014 ale nedalo sa…) a konečne, 6. februára 2015 som sa ráno postavil na váhu a ukázala 98,9kg. BINGO! Dosiahol som prvú obrovskú hranicu, pod 100kg a teda dal som dole 25kg. Trvalo to viac ako 1,5 roka ale dostal som sa pod magickú hranicu.
Najnižšie položené miesto v Severnej Amerike, Death Valley, 85,5m pod úrovňou mora.
Viem, na tých fotkách nevidno až taký rozdiel a musím sa priznať že to bolo celkom deprimujúce aj pe mňa. Síce mi okolie hovorilo, ako som schudol, ale mne to tak nepripadalo. Cítil som sa lepšie, viac som vládal, nezadýchal som sa hneď, ale stále to nebolo ono. Nemal som tú kondíciu.
Preto som začal v novembri 2014 behať. Na bajk sa nedalo ísť keď bolo mokro a zima ale veď behať sa dá … áno! Heuréka! Objavil som beh.
Od toho dňa začali moje športové, reálne výkonné aktivity. A behu sa budem venovať viac ako bajku, aj keď ani na ten som nezanevrel.
V roku 2014 som zvládol na bajku stúpanie Kačín spolu 3 krát. A to myslím len úspešné pokusy, teda tie kedy som netlačil bajk pred sebou. Tých neúspešných bolo … to je jedno.
Môj prvý beh, 18. novembra 2014, 5,27km, 40 minút, tempo 7:42. To tempo bude podstatné, merateľná vec, ktorú som si začal uvedomovať neskôr, dovtedy len tie Kačíny … Čo som zistil? Že dokážem behať, že mám váhu pri ktorej sa dá behať. Že beh, ktorý som ako chlapec na škole nenávidel, ma celkom baví. Že behám …
Jeseň 2014, zima, kúpil som si svoje GTX21, vodeodolné, aby som mohol behať aj v zime a šiel som na to. Silvestrovský beh cez mosty, som bol ako divák. Ja blbec, mal som bežať, nevadí, o rok to dám. A dal som. Ale nebudem preskakovať celý rok, lebo rok 2015 bol viac ako signifikantný, v mojej bežeckej kariére.
Jar 2015
Bolo by ísť na nejaký pretek. Nabehal som niekoľko 100km … a teda ide sa na prvý pretek, beh Devín – Bratislava. Priznám sa, nebol som si istý či to zabehnem. Na bajku som tú trasu poznal a aj som vedel, nie je to rovina, sú tam aj stúpania, môže to byť celkom náročné. A bolo. Ale krásne. Prečo?
Dorazil som na štart sám. Ako taký prst. Našťastie som tam, stretol kolegu, Janka a dokonca sme sa spolu rozbehali. Bral som to a beriem ako skvelý začiatok a padlo mi to ako pečené kura z neba. On je síce úplne iná kategória ale venoval sa mi. Ďakujem.
Beh to bol skvelý, čas amatérsky, ale dal som to. A zas a znova som si našiel cieľ. Treba začať. A ja som som začal.
Prvý beh Devín – Bratislava, 12.4.2015 v čase 1:13:24.
Treba sa odvíjať od výsledkov a napredovať. Teraz preskočím čas, a hneď napíšem výsledok behu o rok …
Druhý beh Devín – Bratislava, 10.4.2016 v čase 1:06:50.
Devín – Bratislava 2016.
Chápeš? Lepší čas o 7 minút. Za rok. No žiaden zázrak. Ale to nie je všetko.
Máme rok 2015, mne stále, ako sa hovorí, chodí po rozume maratón. Alebo aspoň polmaratón. Hlavne ten v Košiciach, už ako chlapec, keď sa stál na námestí Maratónca Mieru, som mal ten pocit. V lete som zabehol 20km v rámci tréningu a prihlásil som sa na MMM, 1/2 maratón, ale stáva sa to realitou. Realitou až tak že som sa ho zúčastnil. Mal som zas a znova, ako vždy, skvelú podporu a bežal som.
Štart MMM 2015 začínal podľa plánu. Mierne som sa rozbehal, nevynechal som WC na štarte a stál som v tom húfe tisícov bežcov. Pár minút pred štartom. Adrenalín. Dám to? Klasické myšlienky bežca. Dám, aj keď krokom. Štart! Ideme!
Prvé metre sa odvíjali v duchu boja s hodinkami, nechceli fungovať ako mali a ja som potreboval sledovať svoje tempo. Zvládli to nakoniec a aj keď som si podľa nich posunul štart asi o 300m ďalej, tempo ukazovali. A bežal som. Ako všetci. Neskutocná atmosféra, ten dav ma proste tlačil dopredu. Bežíme. Občerstvovačky, bežíme. Zrazu počujem svoje meno:
– Slavo do toho!
To bola moja švagriná a padlo mi to viac ako dobre.
Po ďalších 3-4km som už mal dosť a to ešte nebolo ani 15km. Bežal som na tempo 5:45, pre mňa rýchle, zvládem to? Stále som si kládol tú istú otázku. Potom počujem detský hlas:
– Slavo do toho!
Ďalšie povzbudenie, od Žažinej dcéry, neskutočné. Má menej rokov ako ja odbehnutých kilometrov. Bežíme ďalej!
Predbiehajú má keňania, ktorí bežia do cieľa maratónu a ja som len na 1/2! Nevadí, už len 2km, doplazím sa, dokráčam. Dav sa zahusťuje, ľudia povzbudzujú, mám ešte rezervy, pridávam, som na Hlavnej ulici, už len kus, hotel Slovan (bývalý) a CIEĽ.
Dal som to!
Niet čo dodať, prvý 1/2 maratón, 21km. Pred 2 rokmi by som to videl vo sfére scifi, teraz je to realita. Za 2 hodiny aj 18 minút. Ako ja hovorím, nie zlé na IT-čkára.
MMM 2015 – polmaratón.
Jeseň 2015. Zúčastnil som sa na Študentskom behu z Mlynskej doliny do Sadú Janka Kráľa a späť. Pršalo, počasie pod psa, ale bolo to super. Potom Silvestrovský beh cez mosty. Tentokrát som sa zúčastnil, je to suepr akcia, duporučujem. Mierne my vyviedol z miery asi 10 ročný chlapec, ktorého som predbiehal na moste Lafranconi, pred cieľom a mal toho naozaj dosť, kričal a nadával a … aj taký je beh.
Rok 2016
Zima 2016, neboli vhodné podmienky ale behať sa dalo.
Aktuálne. Prehodil som na druhú rýchlosť. Behal som celú zimu, pokiaľ to pošasie aspoň trochu dovolilo. Ak sa dalo aj 100km mesačne. Plán je:
ČSOB polmaratón 3. apríla 2016. Výzva. Po 2h18m … po celej zime prípravy, ako to pôjde? Po 2 výzvach (schudnúť pod 100kg a zabehnúť 1/2 maratón) táto bola tretia. Priblížim sa k 2 hodinám? Magickým? Mám rád magické čísla.
A znova je to o ľuďoch. Táňa (ďakujem) sa rozhodla, že so mňou pobežía a bude ma ťahať. Ťahala. Brala vodu, prekecali sme celý beh. Nie celý. Prvých 16km. Potom sme sa vrátili do mesta a začali „mačacie vzory“ … po tých skalách sa zle beží. Úplne nás to vyviedlo z rytmu a po návrate na nábrežie sme toho mali „plné brejle“ a bežali sme ticho, mali sme toho dosť, teda ja ale šiel som. Kilometer pred cieľom mi Táňa poradila:
„To už doťiahneš rukami!“
Dotiahol som. Hádajte ako? Neviete?
MMM 1/2 maratón 2h18m … ČSOB 1/2 maratón 2h5m … ČO??? 13 MINÚT LEPŠIE! Komu by to nechutilo?
S mojou pacerkou, Táňa mi pomohla ku skvelému času.
Bolo mi to málo. Zabehol som si Kamzík 1000+, tí čo viete čo to je, netreba vysvetľovať, tí čo neviete, je zbytočné vysvetľovať. Je to jeden z vrcholov, bežeckých, na Slovensku. Ďakujem za cenu v tombole – kniha Stopy v oblacích od Richard Askwith.
Ďalej? Zúčastnil som Liga Lanovka jún 2016. Aj tam som si podvrtol členok. Predtým na Kamzík 1000+ som mu dal zabrať 3 krát a na Liga Lanova raz. Aktuálne si liečim členok, posiľujem s mojou trénerkou, dávam veci dokopy … lebo?
ŠTART MMM 1/2 maratón, 2. októbra 2016 (nedeľa) o 09:00 h, cieľ: pod 2 hodiny.
Blog bude priebežne aktualizovaný …
Mám rád čísla … (a 3 bodky 😉 … odbehnuté km:
2014 … 130km
2015 … 1092km
2016 … 816km (zatiaľ, jún)
Pokračovanie, 2. polrok 2016 – 1.1.2017
V kalendári sa píše dátum 2. januára 2017 a tak som si vzpomenul napísať ďalší porok môjho príbehu. V prvom rade uzavrieme štatistiku:
2014 … 130km
2015 … 1092km
2016 … 1757km
Veľmi slušný nárast, ktorý hovorí sám za seba o veľkom množstve zážitkov počas ostatných 6 mesiacov. Ale pekne po poriadku.
Od Tatier k Dunaju 2016
Jedna skvelá akcia na ktorú som sa bohužiaľ až tak nevedel pripraviť ako som chcel. Júl bol pretkaný dovolenkou a inými aktivitami. Mal som ale šťastie a tým, ktorého som bol členm, si išiel beh užívať a časy neboli to najdôležitejšie. Cestou do Jasnej sme obišli veľkú zápchu na R1 vďaka Waze a v piatok večer sme sa konečne zoznámili, niektorí sme sa videli 2. raz v živote a tam celý zážitok začal.
Kto tento beh poznáte, nemá význam vypisovať detaily a kto ho nepoznáte, treba to zažiť. Len veľmi v krátkosti, moje naj zážitky z behov a víkendu stráveného v dodávke. A to doslova.
Jedna skvelá štafeta!
Moja prvá etapa bola z obce Liptovské Revúce a skoro celá bolo mierne do kopca. Druhá, nočná v okolí Novej Bane, bola môj prvý beh v noci, len s čelovkou. Zážitok na celý život. Na štarte sme sa pýtali miestne pani, akú zver môžeme v lese stretnúť. Jej odpoveď že žabu, nás povzbudila. Tretia etapa končila mostíkom ponad rameno, približne 1/2 metra nad vodnou hladinou.
A prečo celý víkend v mikrobuse? Lebo aj tých pr hodín v noci som spal na zadných sedadlách a sprcha v nedeľu doma, padla vhod. Skvelá akcia, ďakujem nie len nášmu tímu ale všetkých ktorých som tam stretol. Akurát, 3 x 10km nebolo až také náročné a preto v roku 2017 asi pôjdem ultra štafetu … 3 x 20km.
Polmaratón na MMM 2016
Ako som spomínal, jedným z mojich najväčších cieľov roka 2016, bolo zabehnúť polmaratón pod 2 hodiny. Malo sa to stať 2. októbra 2016. Všetko išlo ako po masle, až na jednu technickú maličkosť. Pár dní pred štartom sa akutoalizoval softvér v hodinkách. Ďakujem Apple a Runtastic. Už neukazoval priemerné tempo od štartu, ale aktuálne tempo a nie celkom presne. Výsledok?
Kilometre 16 – 18 som spomalil o 30 sekúnd na kilometer a môj limit mi unikol presne o 1,5 minúty a teda zabehol som to za 2h01m30s. Nevadí, začiatkom apríla na ČSOB zvolím inú prípravu, taktiku a možno aj technické prostriedky. Ide sa ďalej.
Bol to skvelý beh a zas jeden zážitok.
Posledný beh roku 2016 a komunita
Ako na Silvestra 2015, aj Silvester 2016 som začal Behom cez mosty. Jedna skvelá akcia a čisté potešenie. Prečo? Stretol tam snáď všetkých bezčov čo poznám a dokonca aj tých čo som nepoznal ale oni spoznali mňa. Ani sa to nedá spočítať s koľkými som si podal ruku a zapriali sme si všetko dobré do nadchádzajúceho roku 2017. Dokonca som ani nestíhal fotiť, neurobil som ani jednu fotku. Tí čo ma poznáte, viete čo to znamená. No napriek tomu mám z tej akcie krásne fotky.
Aspoň na jeden skupinovej fotke predsa len som.
Jedno ma mrzí, že som premeškal spoločnú fotku s Priateľmi behu ležérneho. Tí sú môjmu srdcu najbližší a týmto im špeciálne ďakujem.
S Priateľmi behu ležérneho som absolvoval také skvelé akcie ako boli Kamzík 1000+, Liga lanovka s vodičmi, nedeľné behy na Železnej studničke, stretnutie v rámci iných behov. Skvelí ľudia. Tento rok, 2017 bude dúfam v znamení viacej behov s nimi a ukážeme aj na renomovaných pretekoch, že ležérne ďalej dobehneš.
Všeobecne ľudia z FB skupín, jedna fantastická komunita. Podpora a motivácia ako delo! Fotečky, videá, zasmejeme sa a potom sa vidíme na pretekoch a nálada je okamžite skvelá.
Tu tento román ukončím. Behám ďalej a nie je to jediný šport ktorému sa venujem. Ak som týmito riadkami motivoval aspoň jedného čitateľa tak to stálo za to. Je to úplne iný život. Lepší.
A čo? Už si #bol, #bola?
Čo určite nechcem, nechcem zabudnúť poďakovať ľudom, ktorí mi pomáhajú a veľmi si to vážim. Veľmi. Menovite:
Moja manželka a syn, stoja pri mne vždy a všade.
Moji susedia Robo a Marcelka, zdieľali so mňou aj tie prvé a ťažké chvíle.
Kamaráti, bajkeri, Lukáš a Ľubo. Ale aj Ocot a Co., Martin S. z #cykloparťák a mnohí chalani odtiaľ.
Sesternica Renatka, bežkyňa na vysokej úrovni.
Bežci, Ivana, Táňa, Paľo, Peter, Renata, Blažena, Tom, Janko, Lucia, Viktor … to sa nedá vymenovať, VŠETCI z FB skupín!
ĎAKUJEM!
Pridaj komentár