Jedného dňa, nás chytila myšlienka na predĺžený víkend niekde v Európe. Nie ďaleko, ale aspoň trochu exotiky. Tak padla voľba na Andoru. Malý štát medzi hranicami Španielska a Francúzska, priamo v pohorí Pyreneje. Akurát tadiaľ prechádzal pelotón Tour de France a scenérie v televízore sme chceli vidieť naživo.
Do Andory, ktorá inak nie je členom EÚ, platí sa tam € a nemajú tam daň na alkohol, cigarety ani ropné produkty, sa cestuje týmito spôsobmi:
- lietadlom do Barcelony alebo Lyonu a potom autom,
- lietadlom a potom vrtuľníkom,
- len autom.
Vybrali sme si prvú možnosť, let do Barcelony, tam sme si požičali auto priamo na letisku a potom autom smer Andora. Tam prenocujeme 1 noc a vrátime sa späť do Barcelony ešte na ďalšie 2 noci. Plán boj jasný, zarezervovali sme letenku, auto, hotely. Pripravený vyraziť. Koncom augusta, vo štvrtok skoro ráno presun na letisko Schwechat a plánovaný návrat v nedeľu poobede.
Cesta na Schwechat podľa plánu, letisko klasika, let do Barcelony tiež podľa plánu. Elektronické letenky v Passbook aplikácii v telefónoch fungovali ako pri predošlej ceste Viedeň – Franfurt – Los Angeles – San Francisco – Frankurt – Viedeň. Dorazili sme k požičovni áut, priamo na Terminále. Boli tam asi 3 ľudia pred nami, ale napriek tomu sme čakali dlho. Asi len my si vyberieme auto vopred a nerozmýšľame nad tým na mieste. Ostatní to tak nerobia a potom to dlho trvá. Nevadí. Sadáme po hodine do Audi A3 a vyrážame smer Andora.

Terminál I na letisku v Barcelone. Pekné, moderné a veľké letisko.
Navigácia Waze nás spoľahlivo viedla na sever. Ako cieľ cesty som zadal hlavné mesto Andorra la Vella. A to bola chyba. Chceli sme si totiž pozrieť priesmyk Pas de la Casa a našťastie sme včas prestavili navigáciu s cieľom priamo na priesmyk. Tým pádom sme pokračovali mierne na východ a vošli do Andory z Francúzska. Krásna cesta a fantastické výhľady. Ani sme poriadne nezaregistrovali, že sme vo Francúzsku a už sme boli v Andore.
Priesmyk Pas de la Casa
Prvý plánovaný cieľ našej cesty. Jeho navyšší bod sa nachádza v nadmorskej výške 2408 metrov. Cesta bola kľukatá a klobúk dole pred cyklistami, ktorí toto zvládnu. Je to náročné stúpanie, ale odmenou pre nich je zjazd dole. Musí to byť zážitok. My sme tam boli koncom augusta, pochopiteľne boli kopce bez snehu a okolo sme videli veľa turistov a cyklistov. V zime to musí byť raj pre lyžiarov.

Panoramata.
Andorra la Vella
Hlavné mesto, západne od priesmyku, učupené medzi okolitými kopcami. Mestečko, turistické stredisko, veľa áut, zápchy na cestách. Je to ale malé mesto, tak ani tie zápchy a kolóny nie sú také hrozné. Benzín 1€ za liter, nafta 0,90€, v auguste 2015. Príjemná cena. Hotel sme mali priamo v centre, perfektné služby. Strava na úrovni. V rámci ubytovania sme mali skvelú večeru (3 chody, ako predjedlo bola na výber aj pizza) a raňajky vo forme švédskych stolov. Nečakajte zeleninu, to sa tam na raňajky nepodáva, viac ovocie. Starali sa o nás príkladne a cena bola veľmi príjemná.
Večer sme sa poprechádzali po meste, nakukli do pár obchodov. Oplatí sa tam kúpiť alkohol a tabakové výrobky. Pozor ale na dovozné kvôty. Andora nie je členom EÚ a teda pri návrate do EÚ vás môžu kontrolovať. Ako sa stalo aj nám. Nezastavili nás na hranici, ale vo vnútrozemí Španielska. Nič sme nekúpili a tak bola kontrola bezbolestná a rýchla. Ale viem si predstaviť kúpiť výhodne 4L fľašu tvrdého alkoholu. Boli sme 3 a tým pádom by sme porušili limit – 1L na osobu. Pozor na to!
Ráno nás zobudilo slniečko, nádherné počasie. Boli sme sa ešte pozrieť na krásny kostol – Iglesia de San Esteve. Potom už návrat do Barcelony.
Na záver ešte dodám, že okrem výhodnej kúpy liehovín, tabakových výrobkou, benzínu a nafty ma nič v obchodoch neoslovilo. Veľmi veľa obchodov je s elektronikou. Prekvapilo ma, že ich úroveň sa skôr približuje tým, ktoré sme videli na tureckej riviére, bez urážky. Šperky a hodinky sme nepozerali, to posúdiť neviem. Celkový dojem ale veľmi dobrý, pôjdeme tam niektorú zimu na lyžovačku. Určite.

Iglesia de San Esteve.
Barcelona
Mesto, o ktorom som veľa počul, ale nikdy som tam nebol. Hneď na začiatok napíšem, že sme mali z jeho návštevy veľmi dobrý pocit. Všetci traja. Aj keď do nás asi 500m pred hotelom narazil chlap na mopede. Našťastie sa nikomu nič nestalo, ani autu a stálo nás to len hodinu zdržania. Pre istotu sme zavolali políciu. Tá nám vysvetlila, že pokiaľ sa nikto nezranil, tak oni nič nebudú riešiť. Pomohli nám vyplniť tlačivá pre poisťovňu a šli sme ďalej.
Hotel podľa očakávania, nie najnovší, ale mal svojho ducha, to určite. Pán na recpecii bol veľmi príjemný a všetko nám vysvetlil. Izba podľa očakávania, skôr starožitná ako moderná, hygiena na dobrej úrovni, priamo v centre gotickej štvrti, asi 2 minúty pešo od Catedral de Barcelona. Len 5 minút od parkoviska, kde sme zaparkovali. Hneď sme vyrazili k Apple Store, asi 15 minút pešo, na Placa de Catalunya. Obehali sme to tiež pešo a začali sme si uvedomovať, na akom dobrom a strategicky výhodnom mieste, sme mali ubytovanie.
Camp Nou
Futbalový štadión asi najslávnejšieho futbalového klubu FC Barcelona. Tam sme išli autom, asi 20 minút z hotela. Keďže nebol zápas, tak ani nebol problém s parkovaním. Je tam pomerne veľké parkovisko pre návštevníkov štadióna, v rámci prehliadky, akú sme absolvovali my. Práve preto, že nebol v ten deň zápas, tak sme si mohli pozrieť a prejsť útroby štadiónu, zavítať na plochu, ale aj navštíviť komentátorské kabíny úplne pod strechou. Bol to zážitok, ani som nečakal, že to bude tak zaujímavé. Okrem všetkých trofejí, šatní (len tá hostí, domáci tam totiž majú svoje vlastné veci a tak do nej návštevníkov nepúšťajú), návštevy hľadiska a komentátorských kabín, ma zaujala prehliadka vnútra štadióna. Človek prechádza presne tou chodbou ako hráči pred každým zápasom. Chvíľami som mal zimomriavky. Zvláštny pocit. Štadión je obrovský, z parkoviska ani taký veľký nevyzerá.
Trvanie cca 2-3 hodiny, cena vstupenky na osobu 23€.


Hlavná tribúna.
Bodega Biarritz 1881 – tapas reštaurácia
Na večeru sme sa vrátili do centra, našli sme si v gotickej štvrti dobre hodnotenú tapas reštauráciu. Naozaj je taká malá ako písal TripAdvisor, ale naozaj taká skvelá. Čakali sme asi 20 minút, kým sa uvoľnilo miesto a mohli nás usadiť. Tam vlastne ani nemajú jedálny lístok. Jedlá sú priamo na bare a čašníčke hovoríte, ktoré chcete. Oni to následne pripravia a prinesú k stolu (alebo k barovému pultu). Perfektná obsluha a super jedlo. K tomu veľmi príjemná atmosféra. Hotový kulinársky zážitok. Na koniec sme tam boli na večeru aj nasledujúci deň. A nesklamali nás.


Škoda že fotka nevonia.
La Sagrada Familia
Tretí deň našej cesty, sobota. Hneď ráno sa presúvame metrom k asi tomu najznámenjšiemu,čo v Barcelone je. Niekto by povedal kostol. Veľký kostol. Tak to aj vyzerá zvonka. Treba ísť dnu. Ako keby ste sa v zlomku sekundy preniesli do iného vesmíru. Tvary a farby vo vnútri vás donútia na pár sekúnd zastať a len vnímať ten kľud, pohodu, prepojenie s prírodou. Nepopísateľný pocit a neskutočné architektonické dielo. Viem prečo patrí medzi 10 turistami najnavštevovanejších miest v rámci celého sveta.
Prehliadka bola super, sprievodca na úrovni, poznal veľa detailov, odpovedal na všetky otázky. Na záver sme sa výťahom vyviezli na jednu z dvoch sprístupnených veží. Konkrétne Nativity vežu. Je z nej krásny výhľad na mesto, z výšky 65 metrov (v tej výške je lávka medzi tvoma vežami a dole sa ide inou vežou ako hore, kam sa chodí výťahom). Zážitok je aj skodisko dole. Úzke a točité, až sa hlava zakrúti. Tiež určite treba vidieť. Keď je už človek tam, minúť prehliadku veží by bola večná škoda.

Architektonický zážitok.
Boli sme tam celé doobedie, pohodový zážitok. Síce bolo veľa ľudí, to je tam asi stále, ale nebol žiadny stres. Ono totiž niečo dobré tam na človeka vplýva. Určite pozitívne. A je jedno či ste ateista alebo akejkoľvek viery.
Vstupné: 24€ dospelý, 22€ študent, vrátane 1 veže.
Ale&Hop
Tam sme sa zastavili na obed. Super výber pív, jedlo vegetariánske. Úprimne, veľa sme sa nenajedli, ale bolo to aspoň chutné. No nie pre vyhladnutých turistov, skôr pre tých čo držia diétu. Craft beer na výber, od ľahkých až po pivá pre náročných.
Picassovo múzeum
Tiež zaujímavé miesto. Ani sa mi tam veľmi nechcelo ísť, nie som milovník tohto druhu umenia, ale môžem povedať, že som sa znova niečo naučil, čo som predtým nevedel. Nevedel som a nevidel som, že pomerne veľkú časť tvorby maľoval Picasso úplne normálne obrazy, povedal by som realistické. Pracoval so svetlom a tie obrazy sa mi naozaj páčili. Neskôr pokračoval tvorbou, ktorú asi každý pozná – kubizmus. Tomu už nerozumiem. Priznávam sa dobrovoľne.
Vstupné: 16€ dospelý, 5€ mládež do 18 rokov.
Museu D’História de Barcelona
Na záver dňa sme navštívili múzeum histórie samotného mesta. Inak povedané, vykopávky pod zemou. Ako mnohé staré mestá, aj Barcelona bola pôvodne niekdoľko metrov pod úrovňou dnešných ulíc. Za čias Rimanov prekvitala čulým obchodným ruchom a vykopávky to len potvrdzujú.

Čo zostalo po Rimanoch.
Font Màgica
Na záver celého pobytu sme sa ešte boli pozrieť na, ako to my voláme, spievajúcu fontánu. Je krásna, veľká a nedá sa porovnať ani s tou v Prahe ani s tou v Las Vegas pred hotelom Bellagio. Hra svetiel a vody do rytmu hudby je nepopísateľná. Vstupné sa nevyberá, z centra sme tam išli metrom.

Len tak biela.
Metro
Pre taký pobyt, ako sme boli, sa nám najviac osvedčil lístok na 10 jázd. Je prenosný a teda 3 ľudia s ním precestujú 3 cesty a ešte 1 jazda zostane. Doporučujem preštudovať detaily pred cestou, celodenný lístok sa oplatí len ak sa cestuje veľa, skoro celý deň. V automatoch na lístky sa väčšinou dá platiť kreditnou kartou, v niektorých len kreditnou kartou.
Na záver takéhoto pestrého dňa sme si dali večeru v reštaurácii ako deň predtým a potom sme sa ešte poprechádzali len tak po uličkách mesta. Naozaj tá atmosféra v centre mesta, v gotickej štvrti, kde sme sa hlavne pohybovali, je nepopísateľná. Panuje tam čulí turistický ruch, ale človek sa tam cíti veľmi v pohode a môžem povedať, že aj bezpečne.
Pridaj komentár